Spravodaj

Za celou myšlienkou sa rozhodne dá vidieť istá logika. Americká armáda cieli nový projekt na vyvinutie jadrového reaktora, ktorý je mobilný a môže zostať v pohybe s jednotkami a zároveň bude poskytovať dostatok elektrickej energie pre základne v horšie dostupných oblastiach. To by, minimálne v teoreticky, malo odstrániť problémy so zásobovaním paliva. Väčšina prominentných organizácií zaoberajúcich sa jadrovou energiou však bije na poplach a tvrdí, že celý projekt je obrovská chyba.

Bulletin of the Atomic Scientist, časopis ktorý má na starosť takzvané "Hodiny posledného súdu" síce uznáva, že z technologického hľadiska je možné takýto reaktor vytvoriť, avšak zabezpečiť ho pred každým nebezpečenstvom v nepriateľskom území, je vec prakticky nemožná. Risk roztavenia reaktora a následné rozptýlenie rádioaktívneho materiálu do okolia, je vraj príliš veľký na to, aby sa takýto projekt dal skutočne obhájiť.
 

Dilithium, tak je projekt nazvaný, bol oznámený v januári tohto roku a má za úlohu dať dohromady funkčný a "prenosný" jadrový reaktor. Podľa plánu by mal výsledok vážiť menej ako 40 ton a mal by byť natoľko malý, že by sa dal prevážať za pomoci nákladného vozidla, lode poprípade lietadla. Mal by tiež byť schopný bežať bez doplnenia paliva minimálne po dobu troch rokov.

Prečo taký náhly záujem o jadrovú energetiku? Je to pravdepodobne preto, že Amerika postupne opäť začína považovať Čínu a Rusko za svojich najväčších konkurentov, takže sa začína znovu klásť dôraz na pokročilé radary, komunikačné prostriedky a po novom i na laserové zbrane. Všetky tieto vymenované systémy majú spoločný problém, spotrebúvajú ohromné množstvo energie. Mobilné jadrové reaktory by tiež mali svoje výhody pri konfliktoch, aké boli napríklad v Afganistane a Iraku, kde boli útoky na konvoje s palivom na dennom poriadku.
 

Mobilné reaktory by mali mať výkon medzi 1 až 10 megawatty, takže bude kladený dôraz na bezpečnosť a ochranu proti roztaveniu. Je však jasné, že takýto reaktor bude veľmi zraniteľný voči útokom konvenčnými zbraňami.

Redaktori časopisu Bulletin of the Atomic Scientist tvrdia, že bezproblémový reaktor s úplne minimálnou údržbou je v súčasnosti mimo naše technické možnosti. Ďalej, vojna vždy prináša neočakávané problémy, reaktor môže byť napríklad poškodený alebo pochovaný pod sutinami, takže sa nezvládne sám chladiť. Taký reaktor sa potom môže roztaviť a spôsobiť obriu katastrofu, podobnú Černobyľu.

Pretože sú bojiská tak nepredvídateľné, je ťažké zaručiť 100% ochranu pred katastrofickým poškodením reaktora. Ak by došlo na najhoršie, rádioaktívny materiál by pravdepodobne zamoril okolie a bol by smrteľným nebezpečenstvom pre široké okolie.

A existuje ešte jeden veľký problém projektu Dilithium. Celý reaktor bude fungovať za pomoci vysoko obohateného uránu, ktorý bežne slúži aj v atómových zbraniach. Posledné desaťročie väčšina mocností znižovala množstvo tohto uránu v obehu. Pokiaľ si niekto z Ameriky vezme príklad a začne pracovať na podobných zariadeniach, môže sa pokojne stať, že sa nejaký ten štiepny materiál dostane do nesprávnych rúk a bude na problém zarobené.