Keď finančné problémy donútili Ursulu Graham Bower na opustenie školy a tiež jej sna o štúdiu antropológie na Oxforde, zareagovala tak, ako to dokáže tvrďas: presťahovala sa do džungle juhovýchodnej Ázie k vtedy relatívne neznámemu kmeňu bojovníkov, ktorí žili po generácie v jednom z najtvrdších klím na Zemi ...

Keď finančné problémy donútili Ursulu Graham Bower na opustenie školy a tiež jej sna o štúdiu antropológie na Oxforde, zareagovala tak, ako to dokáže tvrďas: presťahovala sa do džungle juhovýchodnej Ázie k vtedy relatívne neznámemu kmeňu bojovníkov, ktorí žili po generácie v jednej z najtvrdších klím na Zemi. Urobila z nich svojich priateľov, žila s nimi dlhé roky, študovala ich kultúru, jazyk, umenie a spoločnosť, pričom dokumentovala všetko, čo jej prišlo pod ruku až sa nakoniec stala poprednou svetovou antropologičkou.

To, čo však pôvodne neplánovala, bola cesta, pri ktorej nakoniec musela uchopiť samopal a viesť svoj kmeň bojovníkov do jednej z najbrutálnejších vojenských kampaní počas Druhej svetovej vojny.

Toto je príbeh Ursuly Graham Bower, Kráľovnej Nag.

Ursula sa narodila v máji 1914 ako dcéra Johna Grahama Bowera, námorného veterána prvej svetovej vojny. Vyrástla v anglickom Brightone a už odmala sa učila strieľať z rôznych zbraní. Najprv z malej pušky, neskôr z brokovnice a nakoniec z klasického Lee-Enfielda. Po tom, čo sa naučila bojovať, strieľať a poskytovať prvú pomoc, musela Ursula čeliť tej zatiaľ najnáročnejšie skúške - dámskej škole, kde dievčatá museli nosiť knihy na hlave a bola bitá pravítkom cez obličky, keď správne neocitovala učivo z pamäte počas šitia korzetu. Ursula sa počas štúdia zamilovala do antropológie a hýčkala v sebe sen o štúdiu odbore v Oxforde. Tento sen bol bohužiaľ zničený vďaka rozvodu rodičov a následnému nedostatku peňazí.

Jej otec sa onedlho znovu oženil a celá rodina sa presunula do Kanady. Ursula napriek tomu v roku 1937 získala možnosť praktizovať svoj milovaný odbor ... Na dovolenke na ostrove Skye sa spriatelila s dievčaťom Abby, ktorej brat slúžil ako pilot vo vtedy britskej Indii. Slovo dalo slovo a Ursula bola na ceste do "neznáma".

Britská časť Indie pre Ursulu veľa neznamenala, ale akonáhle sa dostala na vidiek, okamžite sa zamilovala do prírodných krás, klímy a ľudí. Hlavne teda ľudí z kmeňov Naga. Nagyovia na sebe nosili pestrofarebné odevy, mali premyslené tance a silnú kmeňovú komunitu. Okolie navyše skrývalo veľké množstvo dobrodružstiev a každý kmeň mal svojho šamana, ktorý tvrdil, že praktizuje čiernu mágiu a vykonával zvieracie rituálne obete. Takéto veci nielenže Ursulu fascinovali, ale priamo v nej zapálili vášeň pre poznanie Indie.

Potom, čo sa vrátila z tejto "dovolenky", Ursula počas takzvanej Podivnej vojny (Phoney War) získala prácu ako vodič ambulancie. Neskôr počas roka 1939 získala špeciálne povolenie vrátiť sa do Indie a študovať ľud z kmeňa Naga.

Ursula dorazila na miesto vyzbrojená iba fotoaparátom, batohom plným filmov a okamžite sa snažila začleniť do spoločnosti kmeňa. Naučila sa ich jazyk, ich tance, varila ich pokrmy, chytala s nimi ryby a dodržiavala ich zákony i zvyky. Na oplátku ich učila základy medicíny, pomáhala s liečením chorých a dokázala zabezpečiť medicínu aj jedlo od britskej vlády, zatiaľ čo všetko dokumentovala fotografiami, rozhovormi, nákresmi aj zápiskami. Spočiatku to bolo naozaj ťažké, predsa len, ľudia Nagy neboli zvyknutí na cudzincov a bolo u nich zlým znamením, prijať pokrm uvarený zo zveri, ktorú zabila žena. Ako neskôr spomínala, pre ľudí Nagy nakoniec nebola tak úplne ženou, takže bola nakoniec prijatá.

Nasledujúce tri roky strávila životom medzi NAGY, zaznamenala tisíce fotografií a zachytávala ich kultúru, zatiaľ čo v okolitom svete zúrila vojna, ktorá hrozila, že je pohltí ...

Japonská cisárska armáda vtrhla do Barmy v roku 1942. Dokázala zatlačiť Britov a blížila sa skrz džungľu v ústrety Indii. Jej cieľom bolo odrezať Indiu od Číny, čo by Japonsku umožnilo jednoduchšie dobiť Čínu a v Indii iniciovať povstanie nacionalistov proti Británii. Nagyovia, ľudia, ktorí stále lovili zver pomocou lukov a ktorí si priali zostať úplne mimo diania, sa zrazu ocitli na fronte medzi rýchlo postupujúcimi Japoncami a poslednou obrannou líniou britského impéria v Ázii.

Ursula samozrejme vedela, na akej strane konfliktu stoja, ale nebolo jednoduché presvedčiť ľudí z kmeňa, aby sa do vojny pridali. Postupne sa stretla so všetkými kmeňovými vodcami a presvedčila ich, že bojom proti Japoncom môžu veľa získať. Po ich súhlase okamžite zorganizovala najlepších bojovníkov do malých oddielov, ktoré sa potichu pohybovali skrz barmskú džungľu, zaznamenávali nepriateľské jednotky a tie potom hlásili britskému vrchnému veleniu. Bol to taký malý zázrak, že žena viedla "jednotku" kmeňových bojovníkov, ktorých ľud ani ženám nedovoľovať nosiť akékoľvek zbrane. Napriek tomu to skvele fungovalo. Ursula dokázala Britom zabezpečiť stále zásobovanie, hoci mala k dispozícii 150 mužov, jeden Lee-Enfield, jeden 38 automat, jednu brokovnicu a asi 70 muškiet, ktoré akoby vypadli z vojny o nezávislosť. Tento malý oddiel dokázal pokryť cca 1300 kilometrov džungle, čo je takmer neuveriteľné ...

Keď sa britské velenie dopočulo o tom, čo sa deje, okamžite toho využilo. Ursula bola predvolaná pred miestneho veliteľa generála Williama Slima, ktorý si ju okamžite obľúbil a celej jej jednotke dal označenie "Bower force". Zakrátko jej bol schopný dodať viac zbraní, munície, zdravotníckych potrieb, rádio a vyslal ju s úlohou hľadať a napádať japonské jednotky, kde to len ide. Ursula sa vrátila k Nagyuom a začala s nimi pracovať na zložitom systéme skrytých ciest, tunelov, pozorovateľní a zákopov. Osobne viedla svoje jednotky do boja, prepadávala japonské hliadky, oslobodzovala väzňov a prevádzala zostrelených pilotov späť do priateľských línií. Jeden deň nakladala barmských utečencov do vlakov mieriacich do Indie, druhý deň zaznamenávala japonské pozície do mapy pre delostrelcov. Bola v kontakte s agentmi MI6, dodávala nepriateľom falošné správy a raz dokonca jeden z jej mužov ukradol celý nepriateľský bojový plán. Stala sa nakoniec tak slávnou, že Američania o nej vydali celý komiks nazvaný Kráľovná džungle (The Jungle Queen) a Japonci na ňu zase vypísali naozaj tučnú odmenu.

Zlom pre Ursulu prišiel v roku 1944, kedy viedla záchrannú misiu v džungli. Skupina britských partizánov bola odrezaná za japonskými líniami a jej jednotka bola povolaná na záchranu. Spolu so svojimi mužmi ich dokázala vysledovať, prestrieľať sa k nim a nakoniec ich vyslobodiť z obkľúčenia. Táto britská jednotka bola vedená majorom Timom Bettsom, ktorý bol zhodou okolností známy ornitológ, ktorý pôvodne katalogizoval lokálne vtáky a motýle pre bombajskú spoločnosť prírodovedcov. Ursula a Tim, antropologička a ornitológ si prakticky okamžite padli do oka ...

Betts bol zranený, napriek tomu sa chcel so svojimi mužmi presunúť k mestu Kohima. Hoci to nie je úplne známe, boj pri Kohima bol taký posledný zúfalý odpor Britov v Barme. Prečíslení, pod útokom z takmer všetkých strán, sa obrancovia Kohima držali zubami nechtami v boji, v ktorom sa bojovalo na tak krátku vzdialenosť, že si muži mohli navzájom hádzať do zákopov granáty. Britská prehra by Japonsku dala kontrolu nad hranicami, čo by odrezalo čínskych partizánov od zásob a akejkoľvek pomoci a zároveň by to Japoncom dalo priamu cestu do srdca Indie. Bitka o Kohima je jednou z najdôležitejších bitiek, o ktorých ste pravdepodobne nikdy nepočuli.

A japonské pozície, pohyb jednotiek, čerstvé správy, to všetko sprostredkovávala Ursula Graham Bower a jej mužovi z kmeňa Naga.

Kohima sa nakoniec udržala a Japonci boli porazení. Ursula a Tim sa znovu stretli a šťastný pár mal o pár mesiacov neskôr tradičnú svadbu v štýle kmeňa Naga (nasledovanô klasickou britskou svadbou). Britská India odrazila úder a Ursula v roku 1944 publikovala svoj výskum lokálnych kmeňov, plus napísala o tejto téme tri knihy. Neskôr dostala medailu Lawrence z Arábie za jej výskum a Rad britského impéria za jej účasť vo vojne. Ursula a Tim sa po vojne presťahovali do Kene, kde si zriadili kávovú plantáž. Keď v Keni neskôr vypukla občianska vojna, pár sa presťahoval na Hebridy, kde vychovali dve dcéry. Jedna napísala hru o živote Ursuly a druhá sa stala historičkou v Sydney, kde napísala tri knihy o Hodvábnej ceste. Ursula zomrela v roku 1988 vo veku 74 rokov.

Česť jej pamiatke!


Novinky

Malé vianočné prímerie roka 1944

Za Druhej svetovej vojny nedošlo k žiadnemu veľkému prímeriu ako na Vianoce v roku 1914, počas prvej svetovej vojny. Vtedy tisíce francúzskych, nemeckých a britských vojakov opustili svoje zákopy a st

Tvrďák mesiaca: Záchranca detí, Sir Nicholas Winton

V máji oslavujeme narodenie sira Nicholasa Wintona, ktorý zorganizoval záchrannú misiu pre stovky prevažne židovských detí. A hoci zostal jeho príbeh dlho zabudnutý, jeho odkaz teraz osvetľuje temnotu

Vyhlasujeme lavínové nebezpečenstvo

Ak ste sa v posledných dňoch vydali na výlet do vysokých hôr, napríklad do Tatier, tak vás možno prekvapilo množstvo zatvorených trás. S príchodom jari sú tu lavíny témou číslo jedna. A pre nás tiež.

Hygiena v prírode

Trocha nepohodlia stojí za každé dobrodružstvo. Na dlhšom tripe nemusíme byť práve vymydlinkovaní, ale zase treba myslieť na to, že čistota = pol zdravia. Tak si poďme povedať, ako si tú hygienu v prí

ANCHOR_TOP_TITLE

Ahoj!
Keby sme mohli, podali by sme vám ruku na pozdrav.
Bohužiaľ, nemôžeme to urobiť a musíme si navzájom potriasť vašimi cookies. Ste pripravení?
Dajú nám vedieť, ako sa našej stránke darí, a my vám budeme zobrazovať len reklamu, ktorá vás skutočne zaujíma.
Čo sú to súbory cookie?

Nastavenie cookies

Vaše súkromie je dôležité. Môžete si vybrať z nastavenia cookies nižšie. Čo sú to súbory cookie?