Spravodaj

Dnešný tvrďas týždňa rozhodne patrí medzi tých netradičnejších. Je o (vtedy svetoznámom) hráčovi kriketu, ktorý hral za juhoafrický národný tím, ktorý dokázal poraziť rakovinu len s pomocou veľkého množstva alkoholu a svojho verného osla. O mužovi, ktorý vo svojom živote spal s viac ženami, než koľko dokážete spoľahlivo spočítať, ktorý napísal tri knihy a založil niekoľko zaujímavých magazínov a ktorý dokázal vyliezť ako jediný profesionálny hráč kriketu na horu Kilimandžáro hneď dvakrát. A len tak mimochodom dokázal pobiť peknú riadku nacistov vo žeravom piesku Afriky, hoci velil tanku, ktorý už v tom čase nebol nijako oslnivým technologickým zázrakom.

Bob Crisp sa narodil v roku 1911 v indickej Kalkate. Jeho rodina sa po čase aj s malým Bobom presťahovala do Rhodézie, kde v roku 1929 Bob začal hrať kriket, v ktorom bol vraj naozaj dobrý. Hral na pozícii nadhadzovača (bowler) a počas niekoľkých rokov dokázal pokoriť hneď niekoľko rekordov spätých s kriketom (vzhľadom k tomu, ako relatívne neznámy je u nás kriket, nebudeme zabiehať do podrobností). Každopádne, v roku 1935 už hral za juhoafrický národný tím, pokoril so svojim tímom kriketovú veľmoc Anglicko a zúčastnil sa hneď niekoľkých Testovacích zápasov, čo sú v podstate kriketové hry trvajúce päť dní.

Údajne je tiež prvým a pravdepodobne jediným kriketovým hráčom, ktorý dokázal počas trojmesačného kriketového tour zviesť 100 žien.

V roku 1939 sa vtedajší kancelár Nemecka, Adolf Hitler, rozhodol, že Nemecko je jeho obyvateľstvu malé a jeho prvé vojnové kroky smerovali proti Poľsku. Robert Crisp sa napriek tomu, že sa jeho vek blížil tridsiatke a bol profi hráčom kriketu, rozhodol, že sa pridá do britskej armády. Prvých niekoľko mesiacov svojej kariéry strávil odpočinkom v egyptskej Alexandrii, kde všetok svoj plat utrácal v hazardných hrách, alkohole a v spoločnosti ľahkých žien. Keď v roku 1940 Druhá svetová vojna naberala na obrátkach, Crisp bol prevelený do Juhoslávie, kde sa spojenci pokúšali zastaviť postup nacistov.

Crisp slúžil v treťom tankovom regimente ako veliteľ ľahkého tanku M3 Stuart, ktorý nebol schopný až tak dobre čeliť moderným tankom Nemecka. Tretí regiment sa zúčastnil v bojoch proti SS divíziám ako v Juhoslávii, tak v Grécku. Počas akcií na Balkáne prežil trikrát (TRIKRÁT!) zničenie vlastného tanku len s menšími popáleninami a zraneniami od šrapnelu. Dokázal tiež zničiť tucet nepriateľských tankov a zázrakom zostreliť pomocou guľometu nízko letiaci dvojmotorový bombardér Heinkel, ktorý sa práve chystal bombardovať britské pozície.

Vďaka jeho skvelej schopnosti veliť ľahko obrneným britským tankom proti technologicky pokročilejším tankom nemeckým, bol Bob Crisp povýšený na veliteľa roty Tretieho regimentu. Krátko potom vďaka jeho "skvelej schopnosti" zvádzať tucty žien, prehrávať peniaze v hazarde, tráviť noci totálne namol v baroch, nepočúvať rozkazy a osobne urážať vedúcich dôstojníkov pred nastúpeným mužstvom, bol Bob degradovaný na poručíka. Potom bol zase povýšený. Potom znovu degradovaný.

Celkom bol potrestaný trikrát, ale vďaka jeho osobnému šarmu a neuveriteľných schopnostiach likvidovať Nemcov na každom kroku, bol Crisp stále majorom veliacim rote, ktorá bola spoločne s britskou ôsmou armádou presunutá do severnej Afriky, kde mala zastaviť nemeckého génia Erwina Romella. Major a jeho rota dorazila v roku 1942 do Tobruku, kde sa zúčastnila celkom 29 dní neustálych bojov proti bojom zoceleným Nemeckým vojakom a ich tankovým divíziám.

V boji o Sidi Rezegh osamotený Bobov tank napadol celú formáciu nemeckých panzerov. Nemci, ktorí si v tej chvíli mysleli, že jeden tank za ich chrbtom naozaj nemôže operovať sám, zastavili celý svoj postup vpred. Bob Crisp, konajúci sám a bez rozkazov, dokázal zastaviť formáciu 70 nemeckých tankov, ktoré mali napadnúť početne podstatne slabšie britské jednotky.

Ak si myslíte, že toto už len ťažko mohol tromfnúť, mýlite sa.

Hneď nasledujúci deň Crisp pri pochôdzke narazil na pozíciu troch nemeckých protitankových diel, ktoré boli pripravené poriadne zakúriť Britom. Bob bol v tej chvíli bez tanku. Zastavil si teda okolo idúci tank patriaci pod Signal Corps. Tento tank rozhodne nepatril medzi frontová vozidlá ... Crisp vytiahol veliteľa, sám sa ujal velenia a oznámil zvyšku posádky, že pôjdu proti triu nemeckých protitankových diel, ktoré sú schopné v okamihu premeniť vozidlo v horiace peklo.

Bob nielenže tie delá skutočne napadol, ale bol ich schopný aj zničiť, zajať ich posádku a pri tom oslobodiť plný nákladiak britských zajatcov patriacich k ôsmej armáde.

Počas Druhej sv. vojny Bob Crisp prežil celkom šesť svojich tankov a bol zranený celkom päťkrát. Z akcie bol však vyradený až potom, čo sa niekoľko šrapnelov doslova zabodlo do jeho lebky a rany sa neskôr naozaj škaredo zapálili. Bol nominovaný na Viktóriin kríž, vrchný veliteľ britskej armády Bernard Montgomery však zabezpečil, aby ho kvôli jeho insubordinaciam neobdržal. Čo však obdržal, bol Rád za vynikajúcu službu (druhé najvyššie ocenenie za chrabrosť) a Vojenský kríž. Keď sa ho pri odovzdávaní poriadku sám kráľ spýtal, či ešte niekedy bude môcť športovať, Crisp iba odpovedal: "Zaiste, zranená bola iba moja hlava."

Po vojne Crisp písal pravidelne do niekoľkých novín, založil a spravoval juhoafrické noviny, obstaral si norkovú farmu, ktorú po čase opustil a na čas sa presťahoval do Grécka. Keď mu v sedemdesiatych rokoch diagnostikovali smrteľnú formu rakoviny, šesťdesiatročný Crisp trávil svoje dni v bare obklopený miestnymi ženami. Doktori mu neskôr ponúkli prototyp liečby na rakovinu. Crisp ju zmiešal s whisky, kopol ju do seba a nasledujúci rok strávil chôdzou po Kréte v spoločnosti svojho verného osla.

Bob Crisp však nezomrel. Žil ďalších 25 rokov vďaka tomu, že jeho symptómy po jeho pochôdzkach po Kréte úplne zmizli. Bolo to tak neočakávané, že ho lekári vozili po rôznych nemocniciach, aby zistili, či v skutočnosti nenašli liek na rakovinu.

Ako asi tušíte, nebolo to tak.

Bob Crisp, vojnový hrdina, profesionálny hráč kriketu, dobrodruh a úspešný smilník napísal dve knihy o svojich vojnových skúsenostiach, jednu o založení mesta Johannesburg a niekoľko stoviek novinových článkov. Zomrel v spánku v Essexe v Anglicku v roku 1994 vo svojich 82 rokoch. Jeho jediným majetkom boli ranné noviny a dvadsaťlibrová stávka na nadchádzajúce kriketový zápas ...

 

Česť jeho pamiatke!