Upravit stránku

„Bolo to ako z knihy od Jaroslava Foglara...”

Vždy som to chcel zažiť a som presvedčený, že už vtedy sa začala písať história tejto firmy - na nádvorí školy cez veľkú prestávku.

Niekoľkokrát som si všimol, ako ôsmaci odovzdávajú mojim dvom spolužiakom podivne do trojuholníčkov zabalené listové papieriky. „Čo to je? Kto im to posiela? Prečo mi to nechcú prezradiť?" Po mesiaci naliehaní a ponižovania sa, som konečne počul. „Tak poď zajtra s nami. Po škole, o tretej, za mestom.  „Hmm, mama ma asi nepustí, bude sa vypytovať... "

"To bola jeseň roku 1990."

Bolo hnusné počasie, jeseň. Kráčali sme v blate a ja som stále nevedel, kam ideme. Začali sme sa škriabať na val pevnostného mesta, a keď sme boli pod vrchom, zbadal som podivne skrížené špičky tyčí a dym. Pod nami za valom stálo teepee. Také som videl len vo Vinnetouovi, moje srdce sa zaradovalo.

Všetci vonku na mňa pozerali a nedôverčivo si ma prezerali. Nováčik! Mohol som ale vojsť a od tej chvíle som bol ako Alenka v ríši divov. Okolo ohňa sedeli veľkí chlapci, všetci sa smiali a postupne mi jeden po druhom podávali ruku. "Mne hovoria Pádlo a my si tu podávame ľavú." To bola jeseň roku 1990 a ten, čo ma poučoval, je dnes môj spoločník.

Na Vianoce toho roku som od mamičky dostal českú vojenskú poľnú fľašu.

Bola to vzácnosť, zle sa to vtedy zháňalo, ako všetko v tej dobe.

"Potrebujeme zlaťáky aj v zime."

O desať rokov neskôr sedíme s Pádlom na radiatore a kopeme nohami. Sme podnikatelia :-), horolezci, robíme výškové práce, ale v zime je skôr zima než práca. Občas sa zadarí zohnať nejaké stromy na rezbu, ale Pádlo už má rodinu (blbec) a potrebuje zlaťáky aj v zime. 


„Chcelo by to niečo, čo by sme mohli robiť aj v zime vole. Napríklad si otvoriť krám." Samozrejme nemáme ani korunu, takže si požičiavame 150 000 (vtedy ešte v markách). Pádlo ich mrknutím oka okamžite utráca v Nemecku u pána Sturma za prvý tovar. Myslel som, že si necháme aspoň 50 tisíc na účte ako rezervu, ale Pádlo ma zase poučuje, že peniaze sa musia točiť.

1. mája 2001 otvárame prvý obchod

1. mája 2001 otvárame prvý obchod. Má 20 m2 a nemá sklad. 1. júna peniaze došli, takže si ideme do banky požičať ďalších 200 000. Banku vyberáme svedomito a ideme tam, kde je najkrajšia slečna za prepážkou. Na počudovanie nám to dali a ja som neveril tomu, že to dokážeme niekedy splatiť.

Dva roky to ide ako po masle. Máme svoju predavačku a robíme si "vejškovky". Všetko, čo obchod zarobí, ide späť do tovaru a na výplatu jedného zamestnanca. Sťahujeme sa do väčšej predajne a ja mám pocit, že som dosiahol podnikateľského vrcholu a nebudem už musieť pracovať.

"E-shop? Čo to je? "

„...No obchod na internete. Predávaš tovar a to si od teba môže kúpiť ktokoľvek napríklad z Prahy, alebo Ostravy. Predáš toho oveľa viac než v obchode, pretože u teba môžu nakupovať všetci z celej republiky." vysvetľuje Pádlo.

„To je blbosť! Nikdy nemôžeš predať viac než v obchode! To sa pokojne stavím. Nemôžeš!" V lete roku 2005 spúšťame prvý e-shop a do troch mesiacov predávame cez internet rovnako ako na predajni. Balíky nosíme na poštu a máme troch zamestnancov. Pádlo mal zase pravdu.

4. marca 2010 zakladáme MILITARY RANGE s.r.o.

A pracujeme tu dodnes.

Koncom roka 2008 zisťujeme dve veci: Po prvé, potrebujeme väčší sklad s expedíciou a predajňu. Po druhé, nemôžeme sedieť na dvoch stoličkách. Špecializovanú stavebnú činnosť preto prenechávame nášmu kolegovi a kamarátovi.

A pretože sú ceny nehnuteľností vyskrutkované na maximum a ekonomická kríza roku 2009 za dverami (čo sme vtedy samozrejme nevedeli), kupujeme bývalé divadlo a neskôr disco klub Déčko aj s tonou listov od fanúšičiek skupiny Lunetic.

Tentokrát nám ale banka predschválené peniaze nedala. Investície do budovy, softvéru a tovaru boli obrovské. Celková výška dlhu sa vyšplhala na 8– miliónov, dlhovali sme všade a všetkým. Čo na plat, asi budeme musieť ešte nejakú dobu pracovať.

Začiatkom roku 2010 sa sťahujeme do novej predajne so skladom o celkovej ploche 600 m² a 4. marca zakladáme spoločnosť MILITARY RANGE s.r.o. No a pracujeme dodnes.

Súčasnosť

Mohli by sme napísať, že sme najväčší, najznámejší, najlepší a máme najširšiu ponuku ... A bola by to pravda. Čísla hovoria za nás. Zakladáme si ale na iných hodnotách.

Sme zdravá firma postavená na pevných, dlho budovaných základoch. Náš tovar je náš tovar, nakúpený za naše peniaze. Za svoj najväčší úspech považujeme to, že sme vždy splnili to, čo sme sľúbili, a to nielen zákazníkom, ale aj zamestnancom a dodávateľom. Sme hrdí na to, že aj po 20 rokoch stojíme pred všetkými rovno, že dokážeme obchodovať na podanie ruky, a že máme takýchto obchodných partnerov i zamestnancov, akých máme.

Kamil „Pádlo, Bidlo, Mnich“ Krejza
Vladimír „Koudelka, Koudy“ Chmelař
Nahoru