Pilot amerického bombardéru, poručík Wendell Bradford Terry, byl v roce 1944 na misi s cílem bombardovat francouzský most a zpomalit Hitlerovu armádu. Jeho letadlo se však ocitlo pod nepřátelskou pozemní palbou, dostalo přímý zásah a poručík Terry jen tak tak přežil trýznivý seskok padákem, aby se pak na Vánoce ocitl v německém zajateckém táboře.
Betonovou místnost o rozměrech 5 × 7 metrů tam sdílel s dalšími 23 válečnými zajatci. A všechny tyto muže čekaly opravdu smutné Vánoce. Na hliněné podlaze, bez tepla, které by je ochránilo před krutou zimou, a s jedním malým oknem... Jaké zázračné okamžiky by je tu asi mohly potkat? To dnes víme díky deníku, který dostal Terry od Červeného kříže a do kterého si zapsal všechno, co se pak na Štědrý den roku 1944 stalo.
Z deníku poručíka Terryho...
Terry zdokumentoval život v táboře řadou zápisků a také ilustrací, které se později staly předlohou knihy Vánoční fondán poručíka Terryho. Knihu sepsal a Terryho vlastní slova převyprávěl Gerald N. Lund, mormonský mistr vypravěč, který spolupracoval s Terryho nejstarší dcerou, Marciou Plothow.
Knížka zaznamenává Terryho život od jeho mládí až po sňatek s manželkou Beverly a vypráví mimo jiné také o tom, jak zprávy o Pearl Harboru změnily běh jejich životů a přivedly ho k létání s americkými bombardéry nad Francií.
A právě nad Francií, kde Terryho sestřelili, začal náš vánoční příběh. Jednoduchý akt lásky a vděčnosti tam pak změnil Vánoce hladovějících amerických vojáků.
Recept na Terryho fondán
Okrem knihy existuje dokonca aj recept na čokoládový fondán podľa Terryho. Pokiaľ máte chuť, tu je. Alebo najskôr čítajte ďalej o tom, ako sa z trpkých Vianoc stali nakoniec sviatky o trochu sladšie..
Balíčky s prekvapením od Červeného kríža
Na Vianoce roku 1944 bolo jasno a krutý chlad zaliezal až do špikov kostí. Uhlie do krbu nebolo a Terry aj jeho spoluväzni bojovali o prežitie. Už skôr zhromaždili z okolia táborového dvora každý kúsok dreva alebo čokoľvek, čo horelo. Vykopali malú dieru uprostred hlinenej podlahy svojej cely a postavili si ohnisko. Chúlili sa pri ňom a snažili sa udržať v teple aj v dobrej nálade, ako sa len dalo. Spievali koledy a so slzami v očiach si rozprávali príbehy o Vianociach doma. Svojím spôsobom im to zdvihlo morálku a chvíľkami dokázali zabudnúť na zúfalstvo a biedu.
Skoro ráno na Štedrý deň nariadil veliteľ tábora všetkým väzňom, aby sa zhromaždili na dvore. Zabalení do čohokoľvek, čo našli, sa natesnali k sebe, keď v tom im nemecký dôstojník oznámil, že tábor práve obdržal zásielku balíčkov Červeného kríža zo Spojených štátov. Väzni prepukli do bujarého jasotu.
Vianočná tombola
Radosť ich však rýchlo opustila, keď veliteľ vysvetlil, že balíčkov nie je dosť pre všetkých. Ani zďaleka. V skutočnosti boli len dva na každú budovu s 250 väzňami. A boli to malé darčekové krabičky, ktoré sa nedali nijako rozdeliť. Veliteľ preto prišiel s riešením, že usporiadajú tombolu. Všetci väzni napísali na papierik svoje mená a z klobúka potom vyšší dôstojníci z každej väzenskej budovy dve mená vytiahli. Jedným z nich bol Terry.
Terry nemohol uveriť vlastnému šťastiu, ale ako veriaci človek pokladal výhru za znamenie, že naňho jeho Boh nezabudol.
Nasledoval rozchod, muži sa presunuli na izby a Terry začal na posteli rozbaľovať svoj darček. 23 jeho spoluväzňov sa natesnalo okolo neho. V očiach sa im zračilo sklamanie, závisť, ale aj vzrušenie, že práve niekto z ich izby bol ten šťastlivec, koho vyžrebovali.
Sušené mlieko, cukor a čokoláda
Bol to pomerne malý balíček. Vnútri bola jedna malá plechovka sušeného mlieka, balíček cukru, dva štvorčeky čokolády a niekoľko ďalších predmetov ako napríklad rukavice, ceruzky alebo kefka na zuby.
Ako zdieľať tak málo s toľkými ľuďmi?
Čo urobiť s potravinami, ktoré Terry práve dostal? Hneď ich zjesť? Takmer 6 mesiacov nemal nič sladké. Ale čo ostatní? Boli to jeho spoluväzni, priatelia. Zdieľali jeho trápenie, hlad a mráz vo dne aj v noci. Tiež im chýbali rodiny. Aj oni túžili po domove, teple a bezpečí. Ale počas tohtoročných Vianoc im nezostala žiadna radosť. A keby všetko zjedol sám, nezostalo by im už vôbec nič.
A potom mu to došlo. Už vie, ako zdieľať tak málo s toľkými mužmi. Terry si uvedomil, že s cukrom, čokoládou a sušeným mliekom by mohol vyrobiť čokoládový fondán.
Vôňa čokolády vykúzlila na tvárach väzňov úsmev
Doma si sotva niečo také doprial a tu to bol naozajstný luxus. Ba čo viac! Fondán by im dokonca mohol pomôcť prežiť. Kvôli nedostatku jedla si totiž nebol vôbec istý, kto z nich prežije do jari.
A tak sa na prekvapenie všetkých pustil Terry do práce. Otvoril plechovku so sušeným mliekom, zmiešal ju s vodou a nalial do malého kastrólika, ktorý mali v izbe. Plechovku potom rozrezal, vyrovnal na štvorcový kus plechu a opatrne prehol jeho okraje nahor, čím vytvoril malú zapekaciu misku. Do mlieka pridal cukor, dva štvorčeky čokolády a kastrólik nechal zahrievať na plameňoch malého ohňa uprostred ich špinavej podlahy. Ako sa mlieko ohrievalo, čokoláda sa začala rozpúšťať. Terry pomaly, opatrne miešal zmes, až sa vzduchom začala šíriť prvá slabá vôňa čokolády. Miestnosť naplnili vzrušené výkriky.
Dnešný recept na Terryho vianočný fondán*
kondenzované mlieko
tabuľka čokolády
Zmiešajte kondenzované mlieko s rozpustenou čokoládou. Akonáhle sa ingrediencie spoja, prelejte zmes do akejkoľvek formy, misky a pod., rovnomerne ju rozprestrite, dajte do chladničky a nechajte cez noc stuhnúť. Ráno fondán nakrájajte na požadované kúsky. A keď budete chcieť, pridajte do zmesi pomaranč nakrájaný na malé kúsočky.
[*] pozn.aut.: Toto síce nie je pravý cukrársky fondán, ani marcipán, ale chutí o to viac skvele.
24 plátkov fondánu, ani o kúsoček menej alebo viac
Keď sa čokoláda rozpustila, Terry zmes premiešal a nalial do svojej provizórnej misky. Muži sledovali, ako tmavohnedá tekutina začína tuhnúť, čo išlo v studenom vzduchu pomerne rýchlo. Nakoniec Terry vzhliadol ku kruhu tvárí a ticho predniesol: „Myslím, že je to pripravené.”
Terry vytiahol z police malý nožík, sklonil sa nad misku a dával veľký pozor, aby nakrájal fondán na rovnako veľké kúsky - presne 24 štvorčekov. Muži na Terryho užasnuto pozerali. Miska nebola väčšia ako ich dlaň. Každý štvorček bol sotva ako jeden prst, a napriek tomu... Terry sa chystal rozdeliť s úplne všetkými. Pozrel od misky a oči mu žiarili potešením. „Veselé Vianoce,” povedal ticho.
Okamih, na ktorý sa nezabúda
Keď Terry opatrne pokladal každý malý štvorček na konček prsta alebo do dlane spoluväzňa, jeho srdce búšilo vďačnosťou a radosťou. Tu bol malý čokoládový poklad, kúsok vianočnej radosti v izbe nemeckého zajateckého tábora. Kto by tu mohol snívať o takom darčeku?
„Veselé Vianoce,” bolo počuť znova a znova. Muži sa objímali, podávali si ruky a priali si krásne sviatky. Vďaka nezištnosti jedného človeka bolo 23 ďalších mužov naplnených na Štedrý deň vďačnosťou a láskou. Hoci boli na osamelom a zúfalom mieste, ďaleko od domova a odlúčení od svojich milovaných. Kto vie, ako dlho ešte...
