Hľadaný výraz musí mať viac ako 2 znaky.
Ako bitka o Britániu sa väčšinou označuje kampaň Luftwaffe (nemeckého letectva), trvajúca od augusta do októbra 1940, ktorej cieľom bolo získať leteckú nadvládu nad Lamanšským prielivom. Bola to prvá kampaň vedená výlučne zo vzduchu a jej výsledok sa stal kľúčovým pre vývoj celej vojny.
Najtemnejšia hodina
V období pred začiatkom bitky o Britániu bolo nacistické Nemecko na vrchole vojenskej moci. Nemci dobyli pevninskú Európu od Varšavy až po Paríž (Francúzsko kapitulovalo 22. júna), pričom ostatné európske štáty s nimi buď uzavreli spojenectvo, alebo aspoň vyhlásili neutralitu (vrátane ZSSR, kde sa Stalin stále ešte spoliehal na pakt Molotov–Ribbentrop). Jedinou európskou krajinou, ktorá bola stále vo vojnovom stave s Nemeckom, bolo Spojené kráľovstvo, ktorého armáda však utrpela otras pádom Francúzska a evakuáciou od Dunkerku. Británia však mala stále podporu svojich kolónií a aj hospodársku pomoc od USA (ktoré si inak zachovávali neutralitu). Logickým krokom teda bola pozemná invázia. Jediným problémom pre nemecké vojská bol Lamanšský prieliv. Británia totiž stále bola „kráľovnou morí“, ktorej námorníctvu sa nemecké nemohlo rovnať — ale túto výhodu by bolo možné ľahko eliminovať, ak by Nemci dokázali získať nadvládu vo vzduchu. Preto Hitler vydal 1. augusta rozkaz Luftwaffe, aby začala kampaň, ktorá vyradí RAF (Kráľovské letectvo) z boja.
Obrázok: Britský ministerský predseda Winston Churchill, ktorý rozhodne trval na pokračovaní vo vojne s Nemeckom
Obrázok: Vlajka RAF. Tri kruhy vpravo sú dodnes používané pre označenie lietadiel RAF.
„Bitka“ sa začína
Hlavným cieľom Luftwaffe bolo zničiť RAF, takže nemecké bombardéry sa snažili ničiť britské letiská, továrne a radarové systémy. Británia však nebola tak nepripravená, ako by sa mohlo zdať. Po katastrofálnej nemeckej ofenzíve vo Francúzsku a Nórsku síce klesol počet bojaschopných lietadiel na iba 520 stíhacích lietadiel (zatiaľ čo Nemci mali približne 1 300 bombardérov a 1 100 stíhačiek), ale britské továrne prešli na vojenskú výrobu a podarilo sa im zvýšiť produkciu na pôsobivých 500 stíhačiek mesačne. Väčšina bojov sa tiež odohrávala nad britským územím, takže britské lietadlá mohli stráviť vo vzduchu omnoho viac času a preživší piloti RAF sa mohli okamžite vrátiť späť do boja. Kvôli nedostatku pilotov boli do RAF prijímaní aj zahraniční letci z Commonwealthu a okupovanej Európy. Najviac pilotov pochádzalo z Poľska, Kanady, Nového Zélandu a Československa.
Obrázok: Nemecké bombardéry Heinkel He111 počas bitky o Britániu
Prvým cieľom náletov Luftwaffe boli najmä prístavy, ale od 13. augusta boli takmer všetky útoky zamerané na infraštruktúru RAF. Počas najtvrdších bojov v polovici augusta vysielali Nemci až 1 500 lietadiel denne, a len medzi 13. a 17. augustom stratili 255 lietadiel, zatiaľ čo Briti 184. Tento pomer sa môže zdať priaznivý pre Britániu, ale Nemci prichádzali najmä o bombardéry, zatiaľ čo Briti strácali životne dôležité stíhačky. Na konci augusta sa už RAF dostávalo do vážnych problémov – infraštruktúra bola neustále bombardovaná, denne zomieralo 15–20 pilotov a lietadlá museli vzlietať niekoľkokrát denne. Zlomovým sa ukázal byť zdanlivo malý incident, keď 24. augusta Luftwaffe omylom bombardovala civilné ciele v Londýne. Britská vláda nariadila odvetný úder na Berlín. Bombardovanie hlavného mesta nepriateľa nemalo žiadny vojenský význam, ale napriek tomu viedlo k rozhodujúcemu obratu.
Obrázok: Československý piloti RAF roku 1942. Priemerný vek pilota RAF počas bitky o Britániu bol 20 rokov.
Blitz a koniec bitky o Britániu
Nemecké obyvateľstvo bolo bombardovaním Berlína otrasené a Hitler zúril. Preto 7. septembra nacistické vedenie rozhodlo o zmene stratégie. Namiesto letísk a radarov mali odteraz bomby dopadať na britské mestá, predovšetkým na Londýn. Hitler veril, že kampaň nazvaná Blitz („Blesk“) nalomí britský odpor a donúti RAF nasadiť všetky sily. Ukázalo sa to však ako zásadná strategická chyba. Civilné obyvateľstvo síce nesmierne trpelo (treba podotknúť, že rozsah Blitz-u sa nedá porovnať s neskorším bombardovaním Nemecka), Londýn bol denne bombardovaný a protivzdušná obrana prestávala stíhať, ale zmena cieľa bombardovania poskytla RAF čas obnoviť svoje sily. Boje dosiahli nevídanú intenzitu a obe strany prichádzali o stovky lietadiel. Britské továrne však boli výkonnejšie ako nemecké a väčšina pilotov RAF sa mohla aj po zostrelení vrátiť späť do boja. Obrovské straty nakoniec prinútili Nemcov definitívne upustiť od plánov na inváziu a od 31. októbra Luftwaffe prešla na taktiku nočných náletov, ktoré pokračovali ešte niekoľko mesiacov. Bitka o Britániu bola zlomovým okamihom západného frontu, pretože vďaka nej Británia zostala slobodná, čo neskôr umožnilo Deň D a oslobodenie západnej Európy. Celkovo dosiahli straty takmer 2 000 lietadiel na nemeckej strane a asi 1 800 na strane britskej. Obrovské straty Luftwaffe tiež spôsobili, že počas bojov na východnom fronte už nemecké letectvo nebolo rozhodujúcou silou a ku koncu vojny sa úplne rozpadlo.
Spitfire a Hurricane
Na záver článku sa ešte pozrime na lietadlá, ktoré boli pre bitku o Britániu rozhodujúce. Nemci na bombardovanie používali klasické bombardéry Heinkel He111, Dornier Do17 a Junkers Ju88, ako aj stíhací bombardér Junkers Ju87 Stuka. Hlavnou stíhačkou Luftwaffe bol Messerschmitt 109E, univerzálny stroj, ktorého nevýhodou bol však krátky operačný čas nad Britániou. Stíhacie letectvo RAF sa skladalo z dvoch typov lietadiel – staršieho Hawker Hurricane a modernejšieho Supermarine Spitfire, pričom početný pomer bol 2:1. Hurricane bol masovo nasadzovaný stroj, ktorý sa zúčastnil všetkých hlavných bojov druhej svetovej vojny. Počas bitky o Britániu boli používané najmä proti bombardérom, ale v prípade potreby dokázali zvládnuť aj súboje s Messerschmittmi, ktoré však boli rýchlejšie a mali lepšiu stúpavosť. Hurricane sa stal najpoužívanejším lietadlom druhej svetovej vojny s najväčším počtom zostrelov nepriateľov, bol však trochu zatienený slávnejším Spitfireom. Supermarine Spitfire bol moderný stroj, ktorý sa od Hurricanu líšil použitím hliníkovej konštrukcie (namiesto dreva a ocele) a užším profilom so zaoblenými tenkými krídlami. Toto konštrukčné riešenie umožnilo Spitfirom dosahovať vysokú rýchlosť a výbornú ovládateľnosť. Všeobecne sú považované za najlepšie stíhacie lietadlá svojej doby. Na začiatku bitky o Britániu ich však bolo žalostne málo (výroba sa rozbehla až v máji 1940), takže taktika RAF väčšinou spočívala v tom, že Spitfiry zaútočili na nemecké stíhačky a otvorili cestu Hurricanom, ktoré potom napadli nechránené bombardéry. V priebehu vojny sa zo Spitfiru stal legendárny stroj, ktorý dokázal vzdorovať aj najlepším lietadlám Luftwaffe.
Obrázok: Spitfire počas letu. Tento konkrétny stroj, ktorý sa zapojil do bitky o Britániu, je stále prevádzkyschopmý a patrí RAF
Obrázok: Členovia 312. československej perute RAF s lietadlom Hawker Hurricane
Zdroje fotiek a obsahu:
CAWTHORNE, Nigel. Elitné jednotky: od perzských nesmrteľných po Delta Force. Praha: Ottovo vydavateľstvo, 2010. ISBN 978-80-7451-038-0
- https://www.raf.mod.uk/what-we-do/our-history/anniversaries/battle-of-britain/
- https://www.nationalww2museum.org/war/articles/battle-britain-not-so-few
- https://www.berlinluftterror.com/blog/the-first-one
- https://en.wikipedia.org/wiki/Battle_of_Britain
- https://en.wikipedia.org/wiki/The_Blitz
- https://en.wikipedia.org/wiki/Supermarine_Spitfire
Novinky
Elitné jednotky: francúzska GIGN
Elitná jednotka francúzskeho četníctva je považovaná za jednu z najlepších protiteroristických jednotiek sveta. Jej príslušníci vynikajú predovšetkým v ostreľovaní, oslobodzovaní rukojemníkov a v boji...
Paintball – adrenalínový šport aj hra na vojnu
Paintball patrí po celom svete medzi obľúbené adrenalínové športy, a to aj napriek tomu, že vznikol len pomerne nedávno. Podstatou hry je snaha zasiahnuť protivníka streľbou farebných guličiek a pritom...
Bitka o Britániu
Ako bitka o Britániu sa väčšinou označuje kampaň Luftwaffe (nemeckého letectva), trvajúca od augusta do októbra 1940, ktorej cieľom bolo získať leteckú nadvládu nad Lamanšským prielivom. Bola to prvá...
Bitka pri Slivici: posledná bitka druhej svetovej vojny v Európe
Posledné veľké stretnutie druhej svetovej vojny v Európe sa odohralo pri osade Slivice neďaleko Příbrami. Nemci sa tadiaľto pokúšali dostať do amerického zajatia, no kvôli uzavretiu demarkačnej línie...