Spravodaj

Chaos na konci vojny

Na začiatku mája 1945 už bolo v Európe všetkým jasné, že vojna sa rýchlo blíži ku koncu. Adolf Hitler aj Benito Mussolini boli mŕtvi, Američania sa blížili k Plzni a Červená armáda postupovala do centra Berlína. Napriek tomu však Nemci v niektorých častiach Nemecka aj v Čechách kládli zúfalý odpor. Väčšinou išlo buď o fanatické jednotky SS, alebo o obyčajných vojakov, ktorí sa za každú cenu snažili prebiť k Američanom. Zajatie západnými spojencami totiž zvyčajne znamenalo len krátke zadržanie a kontrolu osobných dokladov, zatiaľ čo zajatci z východného frontu často putovali rovno do pracovných táborov niekde za Uralom. Uvádza sa, že z troch miliónov zajatcov približne tretina v Sovietskom zväze zahynula. Oficiálny koniec druhej svetovej vojny v Európe priniesla až zmluva o bezpodmienečnej kapitulácii Nemecka, podpísaná 7. mája v Remeši (s platnosťou od 8. mája). O deň neskôr bola kapitulácia podpísaná ešte raz, s väčšou pompou, v Berlíne. Za Nemecko ju podpísal generál Alfred Jodl na príkaz admirála Karla Dönitza, ktorý bol Hitlerovým nástupcom. Jodl bol po vojne odsúdený na smrť a popravený, zatiaľ čo Dönitz strávil desať rokov vo väzení (obaja boli členmi NSDAP). Boje však podpisom zmluvy neskončili.

Zúfalý ústup od Prahy

Posledným európskym hlavným mestom pod nemeckou kontrolou bola Praha, do ktorej vstúpila Červená armáda až ráno 9. mája. Väčšina nemeckých vojakov však už bola v tom čase dávno preč (najmä zásluhou pražského povstania) a neusporiadané húfy jednotiek wehrmachtu a SS chaoticky ustupovali smerom na juhozápad. Postupne ich doháňali Sovieti a zajímali ich, pričom rovnaký osud nakoniec čakal aj tých, ktorým sa podarilo dosiahnuť americké línie. Súčasťou kapitulácií totiž bolo aj uzavretie demarkačných línií (teda zákaz brať zajatcov z „druhej strany“), ktoré si zaistili Sovieti. V tejto situácii sa začal písať príbeh úplne zbytočnej bitky, ktorá bola posledným väčším stretnutím druhej svetovej vojny v Európe.

Posledná nemecká kapitulácia

V tom čase sa už k Slivici blížili sovietski vojaci, ktorí okamžite začali Nemcov ostreľovať delami a kaťušami. V tejto paľbe údajne padlo asi tisíc Nemcov, hoci toto číslo môže byť nadsadené. Potom nastúpila do útoku pechota. Posledné boje zblízka sa odohrali 12. mája skoro ráno – potom už obkľúčení Nemci nemali silu klásť odpor a v bezvýchodnej situácii sa rozhodli vzdať. Generál Pückler podpísal v neďalekom Rakovnickom mlyne kapituláciu do rúk sovietskeho generálmajora Serjogina a amerického plukovníka Allisona. Následne sa vrátil k svojim vojakom a zastrelil sa. Spolu s ním spáchala samovraždu (alebo bola zastrelená) aj jeho sekretárka so svojou malou dcérou. Tak sa skončilo zatiaľ posledné vojnové stretnutie na českom území. Niektorí Nemci sa ešte pokúsili o útek na vlastnú päsť, no väčšinu z nich v lesoch zabili alebo zajali miestni partizáni.

V roku 1970 bol na kopci medzi Slivicou a Milínom postavený Pamätník víťazstva, ktorý pripomína nielen definitívnu porážku nacizmu, ale aj úplne zbytočnú bitku, spôsobenú najmä neústupnosťou nemeckého veliteľa, v ktorej zahynuli desiatky partizánov a Sovietov a stovky Nemcov.

Obrázok: Pamätník víťazstva pri Slivici.