Jadrové lietadlové lode: klenoty amerického námorníctva

24. 09. 2025

Gaisler Vojta Military

Jadrové lietadlové lode sú najväčšie bojové lode, aké boli kedy postavené. Tieto obrovské plávajúce jadrové elektrárne v súčasnosti patria pre svoj neobmedzený dosah a výkon medzi najobávanejšie zbrane amerického a francúzskeho námorníctva.

Jadrový pohon a námorníctvo

Vynález prevádzkyschopného jadrového reaktora v roku 1953 bol dôležitým vedeckým prielomom, ktorý umožnil vznik jadrovej energetiky. Rovnako ako všetky nové technológie, aj tento okamžite vzbudil záujem armády, konkrétne námorníctva. Jadrové reaktory totiž na rozdiel od klasických metód produkujú obrovské množstvo energie z malého množstva paliva a zároveň nevypúšťajú žiadne spaliny. Plavidlá vybavené jadrovým reaktorom by boli samostatné, nenápadné (žiadne spaliny) a schopné udrieť kdekoľvek na svete – jednoducho splnený sen každého námorného stratéga. Preto bol okamžite zahájený výskum, a to najmä v Spojených štátoch, ktoré disponovali najpokročilejšími jadrovými technológiami. Už v roku 1955 bola spustená na vodu prvá jadrová ponorka s názvom Nautilus. Jadrové ponorky sa čoskoro stali nevyhnutnou súčasťou námorného arzenálu veľmocí. V dnešnom článku sa však budeme venovať lietadlovým lodiam s jadrovým pohonom. Konštrukcia tohto typu lodí je nielen technicky náročná, ale aj extrémne drahá, takže niet divu, že dodnes sú – až na jednu výnimku – všetky jadrové lietadlové lode americké, hoci Čína už pravdepodobne tiež pracuje na konštrukcii vlastnej lode.

Wikimedia: Spustenie prvej jadrovej ponorky USS Nautilus na vodu

Kolosy s uránovým srdcom

Námorné reaktory sa principiálne nelíšia od klasických tlakovodných reaktorov, ktoré sú napríklad aj v Temelíne. V tomto type reaktora voda slúži na chladenie reaktora aj na výrobu energie.

Voda v primárnom okruhu slúži na chladenie samotnej štiepnej komory a zároveň odovzdáva získanú tepelnú energiu vode v sekundárnom okruhu, z ktorej sa stáva veľmi horúca para, hnaná cez turbíny. Turbíny sú priamo napojené na lodnú skrutku a zároveň vyrábajú elektrinu pre lodné systémy.

V niektorých ohľadoch sa však lodné reaktory líšia od pevninských. Na lodi nie je toľko priestoru, preto sa v reaktoroch musí používať oveľa viac obohatený urán, v ktorom tvorí podiel rádioaktívneho izotopu U-235 približne 20 % (v palive pre elektrárne je to len okolo 5 %). Systém je síce menej účinný, ale produkuje oveľa viac okamžitej energie.

Na jedno doplnenie paliva sú lode schopné fungovať aj desiatky rokov, takže sú prakticky nezávislé a majú neobmedzený operačný rádius. V lodných reaktoroch sa tiež v sekundárnom okruhu používa morská voda.

Všetky reaktory musia byť, samozrejme, dôkladne tienené, aby posádka nebola vystavená smrteľnému žiareniu. Jediný problém by mohol nastať pri priamom zásahu jedného z reaktorov (väčšina lietadlových lodí má dva), no reaktory sú umiestnené v najbezpečnejšej časti lode a dôkladne pancierované, takže by skôr šli ku dnu spolu s celou loďou.

Wikimedia: Jedna zo štyroch lodných skrutiek lode USS George Washington (trieda Nimitz)

Wikimedia: USS Nimitz, vedúca loď triedy Nimitz av súčasnosti najstaršia jadrová lietadlová loď v aktívnej službe

Pýcha strýka Sama

Lietadlové lode sú pravdepodobne najprestížnejšími plavidlami americkej flotily. Prvou takouto loďou bola USS Enterprise, spustená na vodu v roku 1960, ktorá bola vyradená až v roku 2017. Chrbticu amerického námorníctva dodnes tvorí desať lodí triedy Nimitz, ktoré sa stavali od roku 1975 do roku 2009. Tieto kolosy vážia neuveriteľných 100 000 ton a ich pohon zabezpečujú dva reaktory s celkovým výkonom 194 MW (výkon celého Temelína je 2 250 MW). Paluby lodí majú 330 metrov na dĺžku a 76 metrov na šírku. Na každej z týchto lodí slúži viac než 5 000 námorníkov. Lode triedy Nimitz sa zapojili do mnohých vojenských a protiteroristických akcií, napríklad počas vojny v Perzskom zálive alebo v Somálsku. V roku 1991 sa USS Abraham Lincoln, piata loď triedy Nimitz, zapojila do operácie Fiery Vigil, počas ktorej evakuovala filipínskych civilistov ohrozených sopečným výbuchom.

Najväčším tromfom amerického námorníctva sú dnes USS Gerald R. Ford a USS John F. Kennedy – najväčšie a najmodernejšie lietadlové lode sveta, prvé z triedy Ford, ktorá má postupne úplne nahradiť triedu Nimitz. Vývoj tejto triedy stál amerických daňových poplatníkov 40 miliárd dolárov a každá loď bude stáť ďalších 13 miliárd. Lode triedy Ford sú viac automatizované a vybavené pokročilejšími systémami, takže potrebujú len asi 4 500 členov posádky.

Wikimedia: USS Gerald R. Ford (dole) spolu so staršou loďou USS Harry S. Truman (trieda Nimitz)

Charles de Gaulle

Okrem Spojených štátov je (zatiaľ) na svete jedinou krajinou s vlastnou jadrovou lietadlovou loďou európska jadrová veľmoc Francúzsko (takmer 70 % francúzskej elektriny pochádza z jadrových elektrární). Charles de Gaulle bol spustený na vodu v roku 2001 (stavba sa začala už v roku 1989) ako náhrada za dosluhujúce konvenčné lietadlové lode Clemenceau a Foch. V súčasnosti je to jediná francúzska lietadlová loď. Charles de Gaulle váži 42 500 ton, takže je oveľa menšia než americké lode triedy Nimitz a Ford, aj napriek tomu však unesie až 40 stíhačiek Rafale a E-2C Hawkeye. Charles de Gaulle sa zúčastnil viacerých protiteroristických operácií, napríklad proti Islamskému štátu. Asi najväčším nepriateľom sa však pre loď stal COVID-19, ktorým sa v marci 2020 nakazilo niekoľko členov posádky počas zastávky v Brestu. Lietadlové lode sú vzhľadom na veľký počet ľudí na malom priestore ideálnym prostredím na šírenie chorôb, takže niet divu, že o mesiac neskôr bolo nakazených už viac než 60 % posádky. Našťastie všetci nákazu prekonali, no loď musela byť na tri týždne úplne izolovaná od sveta (okrem transportov chorých).

Seaforces: Charles de Gaulle

Wikimedia: Charles de Gaulle (hore) s konvenčnou britskou lietadlovou loďou HMS Queen Elizabeth

Zdroje:

Novinky

Ako čítať stopy v snehu

03. 10. 2025 Gaisler Vojta Military

Počas zimnej prechádzky lesom môžeme naraziť na množstvo stôp ľudí aj zveri, ktoré priamo vyzývajú k bližšiemu preskúmaniu. V dnešnom článku sa preto pozrieme na najčastejšie stopy a na všetko, čo z nich...

Celý článok