Vojny často nerozhodujú generáli, ale dobrá komunikácia a logistika. Schopný spravodajca môže byť cennejší ako pluk vojakov. Snahou protivníka je samozrejme komunikáciu nepriateľa infiltrovať a využiť vo svoj prospech. Poďme sa pozrieť na najslávnejšie vojenské šifry, od Caesara po Enigmu.

Spartská skytalé

Začneme s veľmi účinnou starogréckou šifrou, ktorá problém tajnej komunikácie riešila mechanickým spôsobom. Odosielateľ obmotal valec s určitým priemerom koženým pásikom (viď obrázok) a vpísal doň písmená. Následne bol opasok rozmotaný a poslom doručený príjemcovi. Ten ho namotal na valec s rovnakým priemerom a prečítal si správu. Grécky básnik Archilochos (od ktorého pochádza jediný opis tejto šifry) napísal, že roku 404 pred. n. l. dorazil ku kráľovi Sparty Lysandrovi ztrhaný posol. Mal byť jediným z piatich poslov, vyslaných z Perzie, ktorému sa podarilo uniknúť zajatiu. Odovzdal kráľovi svoj opasok, ten ho namotal na drevený valček a zistil, že perzský kráľ sa chystá na inváziu. Vďaka tomuto varovaniu zvládol kráľ útok odraziť.

Caesarova šifra

Najlepšími krytpografmi staroveku boli pravdepodobne Rimania. Historicky zdokumentovanou „klasickou šifrou“ (na vytvorenie stačí ceruzka a papier) používal aj Gaius Julius Caesar. Išlo o jednoduchú substitučnú šifru, v ktorej je každé písmeno nahradené iným písmenom abecedy. O koľko písmen, a ktorým smerom je posunuté, záleží na vopred dohodnutom kľúči. Sám Caesar posúval písmená o tri smerom k Z, jeho synovec a dedič Augustus iba o jedno písmeno v rovnakom smere. Výhodou je veľmi jednoduché a rýchle kódovanie. Na druhú stranu, tento princíp je pomerne primitívny a dnes ho zvládnu prelomiť aj deti. O jeho účinnosti sa nezachovali správy.

Stredovek

V stredovekej Európe bolo umenie kryptografie (šifrovanie) aj kryptoanalýzy (prelomenie šifry) na dlho zabudnuté. Už samotný zápis bol považovaný za dostatočný, umenie čítať vtedy ovládali iba preláti a niektorí panovníci alebo kupci (u nás bol prvým gramotným panovníkom až Karol IV.). Vojenské depeše často záviseli od pamäti a vernosti samotných poslov.

Miestom rozvoja vojenských i civilných šifier bol moslimský svet. Obdobie od 8. do 13. storočia sa označuje ako „arabský zlatý vek“. Už v 9. storočí opísal matematik Al-Kindí v „Rukopise o lúštení šifrovaných správ“ metódu tzv. frekvenčné analýzy. Tá skúma početnosť písmen v jednotlivých jazykoch a umožňuje s trochou úsilia prelomiť aj najzložitejšie substitučné šifry. Renesanční európski učenci už museli hľadať nové kódovanie.

Mária Škótska a polyalfabetická šifra

Príbeh Márie Stuartovne, škótskej kráľovny, sa stal jasným dôkazom, že jednoduché substitučné šifry už neboli dostatočné. Sama Mária bola držaná v domácom väzení svojou príbuznou Alžbetou I. Vo svojej zašifrovanej korešpondencii s obdivovateľom Babingtonom (celé to bola provokácia zinscenovaná Alžbetinými radcami) vyjadrila po jeho naliehaní písomný súhlas s atentátom. Jeden z radcov Alžbety však šifru pomocou frekvenčnej analýzy prelomil a Mária bola popravená.

V tom čase boli vojenské šifry najčastejšie používané v Taliansku, zmietané zložitou politikou a lokálnymi vojnami. Práve tu vznikla Vigenèrova šifra, pracujúca s 26 navzájom posunutými abecedami (preto polyalfabetná). Bola však veľmi zložitá pre zakódovanie a po značnom úsilí išla prelomiť. Pre celé 17. a 18. storočie teda platí, že luštitelia mali prevahu nad tvorcami šifier.

V budúcom článku sa pozrieme na ďalší vývoj vojnovej kryptografie, od zložitých novovekých šifier až po Enigmu a kód Navajo.

Zdroje fotiek a obsahu:

Novinky

Elitné jednotky: Francúzska cudzinecká légia

Francúzska cudzinecká légia je právom hrdá na to, že jej esprit de corps (morálka a duch jednoty) patrí k najvyšším na svete. Legionári sú vždy pripravení bojovať za Francúzsko, aj keď pochádzajú z rôznych...

Príbehy stroskotancov: Alexander Selkirk

Alexander Selkirk bol na konci sedemnásteho storočia za trest vysadený na pustý ostrov len so základným vybavením. Napriek tomu tam dokázal prežiť a po štyroch rokoch sa dočkal záchrany. Práve jeho príbeh...

Hiró Onoda: Muž, pre ktorého sa druhá svetová vojna skončila až v roku 1974

Hiró Onoda je dodnes v rodnom Japonsku symbolom starej japonskej oddanosti a vytrvalosti. Tento muž odmietol uveriť v kapituláciu Japonska a 22 rokov pokračoval vo svojej osobnej partizánskej vojne na...

Tipy na výlety v Ústeckom kraji

Ústecký kraj je známy predovšetkým ako priemyselný región. Napriek tomu sa aj tu nachádza množstvo zaujímavých výletných miest. V dnešnom článku vám prinášame pestrý výber – od skalných miest až po rozprávkové...

ANCHOR_TOP_TITLE

Ahoj!
Keby sme mohli, podali by sme vám ruku na pozdrav.
Bohužiaľ, nemôžeme to urobiť a musíme si navzájom potriasť vašimi cookies. Ste pripravení?
Dajú nám vedieť, ako sa našej stránke darí, a my vám budeme zobrazovať len reklamu, ktorá vás skutočne zaujíma.
Čo sú to súbory cookie?

Nastavenie cookies

Vaše súkromie je dôležité. Môžete si vybrať z nastavenia cookies nižšie. Čo sú to súbory cookie?