Spravodaj

Dezinformačná vojna

V roku 1943 sa spojenecké vojská pripravovali na prvé vylodenie na európskej pôde. Za cieľ invázie bola vybraná Sicília, ktorá by po dobytí poslúžila ako výborná základňa pre útok na samotné Taliansko. Operácia s krycím názvom Husky bola, samozrejme, vedená v prísnom utajení. Základom úspechu invázie bola slabá obrana ostrova, a preto sa spojenecké tajné služby všemožne snažili pomocou dezinformácií presvedčiť Nemcov, že skutočná invázia bude smerovať do Grécka. Práve v tejto atmosfére britská tajná služba MI6 schválila nekonvenčnú operáciu Mincemeat.

Korene tejto operácie siahajú do roku 1939, keď veliteľ námornej spravodajskej služby admirál John Godfrey vydal takzvané Pstruhové memorandum (Trout Memo). Tento dokument opisoval 54 spôsobov, ako oklamať nepriateľa, pričom ich prirovnával k chytaniu pstruhov. Zaujímavé je, že za skutočného autora textu je dnes považovaný Ian Fleming, ktorý sa neskôr preslávil ako autor kníh o Jamesovi Bondovi. Bod číslo 29 tohto „dezinformačného manuálu“ navrhoval použiť ako zdroj dezinformácií mŕtvolu s nastrčenými falošnými dokumentmi. Nápad, ktorý by mohol znieť ako zápletka z detektívky, sa však na jeseň 1942 rozhodol uskutočniť plukovník Charles Cholmondeley z MI5. Jeho prvý plán bol síce uznaný za potenciálne zaujímavý, no zatiaľ neuskutočniteľný. Cholmondeley bol preto spolu s dôstojníkom námornej spravodajskej služby Ewenom Montaguom poverený vypracovaním nového, realizovateľného plánu.
 

Operácia Mincemeat

Obaja muži si okamžite porozumeli a spoločne pripravili nový plán. Cieľom operácie bolo vypustenie mŕtvoly s falošnými tajnými dokumentmi pri španielskom pobreží. Všetko malo byť dôkladne naaranžované tak, aby sa zdalo, že mŕtvy je major britskej armády, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí. Španielsko bolo vybrané preto, že popri ňom viedli skutočné britské letecké trasy do Afriky a ako neutrálny štát poskytovalo príbehovej línii vierohodnosť. Cholmondeley a Montagu počítali s tým, že španielske úrady tajne odovzdajú získané informácie Nemcom. Operácia dostala názov Mincemeat (v preklade „mleté mäso“) — Cholmondeley ho vybral náhodne zo zoznamu voľných názvov pre námorné operácie.

Wikimedia Commons: Mincemeat je ovocno-mäsová zmes, ktorá sa používa ako náplň do koláčov. Meno bolo vybrané náhodne a nemá žiadnu súvislosť s operáciou.

Major William Martin

Posledné, čo chýbalo k uskutočneniu operácie, bola už spomínaná mŕtvola. Okrem morálnych otázok museli spravodajcovia vyriešiť aj praktický problém – ako ju vôbec získať. Ukázalo sa, že aj počas vojny to nebolo jednoduché. Vhodné telo sa im podarilo získať až 28. januára 1943 s pomocou miestneho patológa v jednej z londýnskych nemocníc. O identite mŕtveho sa dodnes vedú spory, no väčšina historikov sa zhoduje, že šlo o Glyndwra Michaela, waleského bezdomovca a tuláka, ktorý sa otrávil jedom na potkany. Telo bolo následne zabavené a uložené do chladničky. Samotnú prípravu tela konzultovali agenti s popredným britským patológom, sirom Bernardom Spilsburym.

Cholmondeley a Montagu museli zároveň vytvoriť fiktívnu identitu — vymysleného dôstojníka. Vybrali preňho pomerne bežné meno William Martin. Martin mal byť kapitánom britského námorníctva, dočasne povýšeným na majora. Keďže Glyndwr Michael nebol fyzicky zdatný, „Martin“ sa stal štábnym dôstojníkom. Hodnosť majora bola ideálna – dostatočne nízka, aby nebol príliš známy, no zároveň dosť vysoká na to, aby mohol disponovať tajnými dokumentmi. Jeho meno bolo dokonca zapísané do oficiálnych archívov. Aby bola identita dôveryhodná, spravodajcovia vytvorili celú sadu osobných predmetov, ktoré mali byť nájdené spolu s telom – fotografiu Martinovej snúbenice Pam (samozrejme vymyslenej), listy od nej i od jeho otca, lístky do divadla, účty za snubný prsteň a oblečenie. Každý detail bol premyslený do najmenších drobností.
 

Prevedenie operácie

Operácia Mincemeat bola schválená a naplánovaná na apríl 1943. Zostávalo už len pripraviť falošné dokumenty, ktoré sa mali dostať do nemeckých rúk. Vznikli preto dva listy. Jeden bol adresovaný britskému veliteľovi v Afrike a informoval ho o definitívnom výbere Grécka ako cieľa invázie, pričom spomínal aj „zastieraciu operáciu“ v blízkosti Sicílie. Druhý list bol viac osobný — opisoval Martina ako odborníka na vyloďovacie operácie a obsahoval dokonca žart o sardinkách, ktorý mal v očiach paranoidných Nemcov naznačiť pripravovanú akciu na Sardínii.  Skoro ráno 30. apríla 1943 ponorka HMS Seraph vypustila „Martinovo“ telo pri pobreží Španielska. Mŕtvola mala na sebe dôstojnícku uniformu a na ruke pripútanú koženú aktovku s dokumentmi. Miesto vypustenia — pri meste Huelva, západne od Gibraltáru — bolo vybrané pre silný príliv a prítomnosť nemeckého konzula, ako aj schopného britského konzula.
 

Wikimedia Commons: Ponorka HMS Seraph, ktorá mŕtvolu „doručila“ ku španielskému pobrežiu

Dokonalý úspech

Len niekoľko hodín po vypustení bolo telo nájdené miestnym rybárom a odovzdané španielskej armáde, ktorá ho identifikovala ako britského dôstojníka. Prvého mája bola za prítomnosti britského konzula vykonaná pitva, ktorej záver znel — smrť utopením. Na druhý deň bolo telo s vojenskými poctami pochované pod menom William Martin. Medzitým prebehlo niekoľko depeší medzi britským konzulom a Londýnom, úmyselne odoslaných v kódoch, o ktorých Briti vedeli, že ich Nemci dokážu prelomiť. V jednej z nich vláda údajne nariaďovala získať dokumenty „za každú cenu“. To podnietilo veliteľa nemeckej vojenskej rozviedky, admirála Wilhelma Canarisa, aby osobne prinútil Španielov odovzdať kópie listov. Iróniou osudu je, že sám Canaris bol tajným odporcom nacizmu a neskôr bol odhalený a popravený. Briti pokračovali v predstieraní, aj keď už vedeli, že dokumenty sa dostali tam, kam mali. Ešte v júni sa v novinách The Times objavilo meno William Martin v zozname padlých námorníkov. Nacistické vedenie sa dalo nachytať – výsledkom bolo, že sedem nemeckých divízií bolo presunutých do Grécka, desať na Balkán a obrana Sardínie bola zdvojnásobená. Tým sa cesta na Sicíliu a následne do Talianska otvorila. Operácia Mincemeat tak vstúpila do dejín ako jedna z najúspešnejších tajných operácií druhej svetovej vojny.
 

Wikimedia Commons: Americký výsadkári tesne pred začiatkom invázie na Sicílii.

Zdroje:

https://www.plymouth.ac.uk/discover/what-was-operation-mincemeat 
https://www.iwm.org.uk/history/the-war-on-paper-operation-mincemeat 
https://www.bbc.com/culture/article/20220414-operation-mincemeat-the-incredible-plot-that-tricked-hitler 
https://www.nationalww2museum.org/war/articles/secret-agents-secret-armies-operation-mincemeat 
https://www.denik.cz/ze_sveta/operace-mincemeat-mrtve-telo-spion-invaze-druha-svetova-valka-dezinformacni-akce.html 
https://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Mincemeat 

Zdroj obrázků: Wikimedia Commons (public domain)