Spravodaj

Michael Thornton je veteránom amerického námorníctva a jeden zo zakladateľov tímu Šesť, patriaceho pod jednotky SEALs. Je tiež jeden z troch SEALs, ktorí počas vojny vo Vietname získali Medailu cti, a to za akciu v roku 1972, kedy Mike prakticky sám prešiel nepriateľským územím okupovaným stovkami nepriateľských vojakov, aby následne prekĺzol barážou námorného bombardovania. To všetko preto, aby zachránil svojho nadriadeného pred istou smrťou.

Mike Thornton sa narodil 23. marca roku 1949 v americkej Severnej Karolíne. Pridal sa k americkému námorníctvu a slúžil ako pomocník strelca na niekoľkých torpédoborcoch. V roku 1968 sa rozhodol vyskúšať svoje šťastie a prihlásil sa k prijímaču jednotky UDT (Underwater Demolitions Team), ktorá bola duchovným predchodcom SEALs. Už len samotný tréning bol brutálny, vyčerpávajúci a extrémne intenzívny - z pôvodných prihlásených 129 mužov len 16 prešlo a bolo prijatých do programu.

Jedným z tých šestnástich bol aj Mike Thornton. Onedlho potom, čo prešiel jedným z najdrsnejších tréningov na svete, bol pridelený k novovzniknutej jednotke SEALs a vyslaný do Vietnamskej republiky, zhodou okolností počas vojny.

Thornton na miesto dorazil v roku 1969 a ďalšie tri roky robil to, čím je jednotka SEALs preslávená. Zhromažďoval informácie o nepriateľských pozíciách, robil prieskum za nepriateľskými líniami a pravdepodobne pracoval aj na prísne tajných akciách, ktoré ešte neboli zverejnené.

Jeho jednotka bola od začiatku vojny extrémne vyťažená a rok 1972 nebol iný. V novembri bol poddôstojník Mike Thornton vyslaný na misiu do námornej základne Qua Viet v provincii Quan Tri, kde mal získať informácie o pozíciách nepriateľskej armády, získať nejakých zajatcov a potom sa s nimi dostať do bezpečia za svoje línie. Thorntonov tím sa skladal z jeho maličkosti, troch špecialistov z južného Vietnamu a veliteľa jednotky, poručíka Thomasa Norrisa, ďalšieho z majiteľov Medaily cti. Norris bol už v tej dobe legendou medzi Seal vďaka misii, ktorá prebehla o niekoľko mesiacov skôr. Počas nej zachránil amerického pilota zostreleného nad nepriateľským územím a jednotku mužov, ktorí na tú istú misiu vyrazili pred ním, ale boli zastavení a následne obklopení nepriateľmi.

Rozhodne sa dá povedať, že jednotku s Mikom Thorntonom by ste o samote v noci naozaj stretnúť nechceli.

Celá misia začala pre jednotku plavbou na celkom obyčajnej vietnamskej lodi proti prúdu rieky. Potom sa jednotka pomocou gumových člnov dostala na breh a pod rúškom tmy infiltrovala nepriateľské línie. Bohužiaľ, celá misia už od začiatku prebiehala zle ... Mapa, čo mali k dispozícii, nesedela s reálnou topografiou okolia.

V skratke: nebolo to miesto, kde by ste mali byť s americkou vlajkou na ramene.

OK, SEALs boli trochu mimo určené miesto a hlbšie v nepriateľských líniách, ale misia je misia a títo vojaci boli naozajstná elita. Okamžite sa pustili do práce, začali zaznamenávať pozície bunkrov, jednotiek, opevnenia, vozidiel a rádiových veží. Dokázali sa nevidené preplížiť srdcom miestnej námornej základne, pričom získali naozaj veľké množstvo dôležitých informácií napriek stovkám veteránov severovietnamskej armády v okolí.

O niečo neskôr, v blízkosti miestneho chrbta kopca, zaznamenali dvoch nepriateľských vojakov na hliadke. Obaja boli dosť ďaleko od hlavnej základne, takže sa dali potenciálne zajať bez vyvolania poplachu. Vojaci SEALs príliš neváhali a vyrazili do akcie. Dvaja chytili rýchlo a ticho jedného z nepriateľov, ale u toho druhého neboli dosť rýchli. Dotyčný vyrazil smerom k základni, počas toho kričal a tým spustil hlasný alarm.

Thornton ho bol schopný dobehnúť a umlčať, lenže už bolo príliš neskoro ...

Thornton sa rozbehol späť, ale než vôbec dobehol ku svojim spolubojovníkom, mal za sebou jednotku zhruba 50 nepriateľov, ktorí začali svojimi puškami AK-47 paľbu naslepo.

Jeden z jednotky vypálil svojim ľahkým protitankovým raketometom do stredu útočiacich nepriateľov, aby spomalil ich postup.

SEALs teraz bojovali o holé životy. Museli sa dostať späť do bodu extrakcie pred tým, než ich nepriatelia obklopia a prevalcujú svojim počtom.

Skupina amerických vojakov sa prebojúvala uprostred noci pravdepodobne stovkami nepriateľov, a to iba v počte päť mužov. SEALs pálili, premiestňovali sa a znova pálili v snahe zmiasť nepriateľa, ktorý v skutočnosti netušil, proti čomu stojí. Američania mali výhodu momentu prekvapenia a v maskovaní. Boj v džungli trval dobré štyri (!!) hodiny, zatiaľ čo sa presúvali smerom k vode.

Guľky lietali z džungle zo všetkých smerov, zatiaľ čo sa SEALs pokúšali o útek. Päť proti stovkám. Ako dochádzala munícia, Norris, ktorý bol v rade vojakov ako posledný, zahodil svoju M-16 a schmatol AK-47, ktorú našiel u padlého nepriateľa. Ako prvý išiel Mike Thornton, ktorý svojich spolubojovníkov navigoval smerom k bodu extrakcie. Ako sa blížil úsvit a muži sa blížili k brehom, Norris svojim rádiom povolal dva torpédoborce, aby kryli ústup. O chvíľu neskôr obdržal hlásenie o poškodení oboch lodí, ktoré museli odplávať ďalej od brehu. Na pomoc plával krížnik, ale do doby jeho priplávania, to museli SEALs zvládnuť sami.

Thornton stále pokračoval k miestu extrakcie a pálil do všetkých strán zo svojej M-16. Potom náhle do jeho blízkosti dopadol granát, explodoval a dobrých šesť šrapnelov preniklo do vojakového chrbta, zatiaľ čo vlna z výbuchu udrela s Mikeom o zem. V ušiach mu zvonilo, chrbát bol v jednom ohni. Thornton ale stále držal svoju zbraň, a to mu pravdepodobne zachránilo život. Z neďalekej vyvýšenej pozície k nemu pribehli štyria vojaci, ktorí chceli dorobiť svoju prácu. Thornton ale nejako dokázal upokojiť svoju mušku a všetkých štyroch nepriateľov odpravil rýchlejšie, než urobili to isté jemu.

Jeden z juhovietnamských Sealov pribehol Thortonovi na pomoc, zatiaľ čo on sa pýtal, kde je Tom Norris. Vojak mu oznámil, že Norris bol údajne zasiahnutý do hlavy a zvyšok tímu musel ustúpiť pred prudkou paľbou. Tiež naliehal na ich urýchlené presunutie na extrakciu, pretože slučka okolo sa stále viac sťahovala a neďaleký krížnik manévroval do pozície k podpornej paľbe.

SEALs ale nenechávali svojich mužov v štichu. A Thornton s tým rozhodne nemal v pláne začínať.

Všade okolo stále bzučala paľba z AK-47. Michael Thornton ubehol nejakých 350 metrov cez hustú paľbu, aby sa dostal k telu svojho dobrého priateľa. Štyria vojaci NVA stáli nad telom, ale Thornton všetkých rýchlo zabil paľbou, zatiaľ čo bežal k svojmu kamarátovi. Norris škaredo krvácal z rany na hlave, ale Thornton nechcel jeho telo nechať nepriateľovi. S krvácajúcimi chrbtom Mike Thornton hodil svojho spolubojovníka na rameno a začal s útekom k pláži.

Zhruba v tej chvíli americký krížnik dosiahol optimálnej palebnej pozície a pomocou súradníc odovzdaných predtým, začal svoju podpornú paľbu.

Granáty z lode začali padať všade v okolí a jedna z blízkych explózií opäť hodila s Thorntonom o zem. V ušiach mu zvonilo a všetko videl rozmazane. Ako ležal na zemi, začul niečo úžasné. Známy hlas, tichý, ale jasne zreteľný, aj medzi neskutočným rachotom streľby a dunením artilérie.

"Mike, kamarát."

Tom Norris bol nažive ...

Oživený adrenalínom, Mike Thornton vyskočil na nohy, hodil Norrisa na chrbát a začal bežať k brehu. Guľky, míny a delostrelectvo kosilo stromy napravo i naľavo. Thornton bežal skrz paľbu, dobehol na pobrežie, kde našiel ďalšieho zraneného spolubojovníka.

Thornton ho schmatol tiež, skočil do vody, nafúkol svoju záchrannú vestu a potom plával zranený na šiestich miestach na chrbte celkom ŠTYRI hodiny, zatiaľ čo ho ťažili dvaja muži ...

Americká loď, ktorá bola vyslaná na vyzdvihnutie Seal, sa už pripravovala na cestu domov v presvedčení, že nikto ďalší rozhodne nemohol prežiť peklo misie, keď tu náhle námorníci zahliadli vo vode chlapíka strieľajúceho zo zbrane do vzduchu, aby na seba upozornil. Bol to Mike Thornton.

Všetci členovia misie nakoniec prežili.

Keď mal Thornton v roku 1973 dostať svoju Medailu cti, Tom Norris sa stále spamätával zo svojho zranenia v nemocnici a lekári ho odmietli pustiť na ceremóniu. Keď deň odovzdávania prišiel, Thornton vyrazil do nemocnice, položil Norrisa do kolieskového kresla a zadným vchodom svojho kamaráta prepašoval na ceremóniu.

Po vojne vo Vietname sa z Mika Thorntona stal inštruktor, ktorý pomáhal ďalším regrútom, dostať sa do jednotky SEALs. V roku 1992 z armády odišiel v hodnosti poručíka. Jeho socha, predstavujúca záchrannú misiu v roku 1973, stojí pred múzeom SEALs na Floride.