Spravodaj

5 zásad pobytu v prírode

1. Čo si prinesiete, to si odneste

Jedno z najzásadnejších pravidiel. Platí nielen pri výpravách do vesmíru alebo na Antarktídu, kde je "odpadové hospodárstvo" dokonca aj súčasťou medzinárodných zmlúv. Na treku sa nemusíme riadiť zrovna Madridským protokolom, ale sedliacky rozum nás nabáda nenechať za sebou žiadne odpadky. Aké prosté.

Môžeme diskutovať o tom, ako dlho sa rozkladajú odpadky (napríklad žuvačky okolo 50 rokov, plechovky zhruba 15 rokov a odhodené batérie prekvapí ďalšia generácia ešte za 500 rokov). Oveľa efektívnejšie sú však obrázky nebohých zvierat uväznených v hrdlách fliaš alebo poranených o otvorené konzervy. Nehovoriac o tom, ako skončia pod kolesami áut, keď sa vydajú cez cestu za vôňou odhodeného jedla (ktoré sa predsa za pár dní rozloží, tak komu by uškodil jeden ohryzok). Predstava to nie je príjemná, ale účinná pri nabádaní k ohľaduplnosti.

2. Rešpektujte poriadok chránených oblastí

Každý národný park, oblasť, rezervácia a pamiatka má svoj poriadok. Pravidlá sa tu líšia podľa typu chránenej zóny, ale všeobecne nesmieme chodiť mimo vyznačené cesty, jazdiť sem autami, táboriť mimo miest k tomu vyhradených, zbierať rastliny, chytať živočíchy atď. To všetko, aby sme zachovali tamojšiu ekologickú jedinečnosť a biodiverzitu.

A prečo sa napríklad nesmieme pohybovať mimo značené chodníky? Pretože chceme mať na svete ešte pár miest, kam ľudská noha nevkročila. Čo noha! Čuduj sa svete, aj príroda má rada ticho, tmu a čistý vzduch. Tak ako my, keď si tam jazdíme odpočinúť. A tiež preto, že aj fauna a flóra potrebujú k životu kľud. Typicky hmyz, ktorý sa vplyvom umelého osvetlenia stáva až príliš ľahkou korisťou. Alebo vtáky a netopiere, ktorí sa k smrti vyčerpávajú oblietaním rušných oblastí. A iné zvieratá, ktoré sú kvôli podráždeniu náchylnejšie k chorobám a znižuje sa ich šanca na rozmnožovanie a prežitie mláďat.

3. Táborenie a zakladanie ohňov len na povolenie

V prírode je veľa miest, na ktorých môžete legálne táboriť a nocovať. Však sa im tiež budeme venovať v jednom z budúcich článkov. Pre tentoraz si ale povieme, aké sú zásady zakladania ohňov. A opomenieme v túto chvíľu fakt, že nikdy nesmieme zakladať oheň (alebo fajčiť) tam, kde je to výslovne zakázané, alebo ak je kvôli nadmernému suchu vydaný celoštátny / regionálny zákaz. Oheň rozrábame:

• vždy minimálne 50 metrov od okraja lesa
• v dostatočnej vzdialenosti od čohokoľvek horľavého (vysoká tráva a pod.)
• iba na vyhradených táboriskách (ak je to zapísané v miestnych predpisoch)
• obložený kameňmi, pieskom, vo vyhĺbené diere pod.
  s pomocou suchých konárov a kolov - len tých, ktoré nájdeme na zemi
• bez použitia benzínu, nafty, liehu a iných látok, ktoré sa ľahko vymknú kontrole
• len tak veľký, aby sme ho dokázali zvládnuť a nikdy ho nenecháme bez dozoru

A pri zhášaní musíme byť rovnako opatrní. Táborisko opustíme až po tom, čo ho prelejeme vodou alebo dôkladne zasypeme zeminou. Zvlášť ihličnaté lesy s hrabankou sú náchylné na opätovné zahorenie.

4. Starajte sa o vodu a jej okolie

Opäť sa k tomu vraciame - čo si do prírody prinesieme, to si tiež odnesieme. A to platí aj pre "tekuté" materiály, ktoré voda akoby spláchne a nikto nič nespozná. Alebo snáď nie? Pozor! Príroda nie je toaleta. Čokoľvek, čo do nej prirodzene nepatrí, môže katastrofálne ohroziť život v rieke. Oleje, chemikálie, batérie ...

Už ste počuli o tzv. efekte motýlích krídel? Na jednom mieste mávne motýľ krídlami a na druhom to spôsobí hurikán. Tak k tomu by sme prirovnali akékoľvek znečisťovanie riek a potokov. Vy ste možno len jedna skupinka trampov, ale pozdĺž rieky ich bude oveľa viac (koľkokrát je to ako na "Václaváku"), a keby všetci bezstarostne vylievali nečistoty do vody, umývali v nej svoje mastné hrnce, čistili vybavenie atď., odrazu by sme mali po krištáľovo čistých studničkách a priezračných horských bystrinách. A rovnako tak nechceme pozdĺž rieky vídať ryby uväznené v plastových taškách alebo vtáky zamotané do rybárskych vlascov.

5. Netrhajte rastliny a neplašte zvieratá

Už sme spomenuli trampov, vodákov, rybárov, ešte nám ostávajú hubári a náš slovenský národný šport - hubárčenie. Snažme sa pri ňom neničiť huby, ktoré nejeme alebo nepoznáme, a predovšetkým podhubie. Stromy by bez neho neprežili a les by zaplavilo obrovské množstvo organického "odpadu". Sú to práve huby, ktoré rozkladajú všetky zvyšky odumretých rastlín. Bez nich by odpad dosahoval až do korún stromov a všetko živé by sa pochovalo a zadusilo.

Snažme sa tiež neplašit zvieratá napríklad tým, že necháme voľne pobehovať svojich psov. Pes samozrejme do lesa smie, a dokonca ho môžete mať bez vodítka, vždy ale na dohľad a na povel. Inak budete mať u poľovníkov zle. A ešte väčšie zlo môžete spôsobiť zvieratám. Slušnosť a tolerancia by mala platiť hlavne voči nim.