V kontraste s nespravodlivosťou a beznádejnosťou vojny sú niektoré momenty prímeria takým malým kúzlom. To asi najznámejšie sa stalo cez Vianoce roku 1914, kedy si vojaci z oboch strán nepriateľských línií podávali ruky, zakazovali strieľať, a dokonca spoločne spievali a hrali futbal.
Áno, pokoj zbraní sme vo výnimočných prípadoch, k akým Vianoce určite patria, už párkrát zažili. Ale toto bol doslova Vianočný zázrak. Však si ho aj pod týmto názvom dodnes pripomínajú všetci nadšenci do military histórie.
Veliteľstvo si na podobné bračekovanie nepotrpí a tiež sa neskôr v prvej i druhej svetovej vojne nič podobné neopakovalo. Na Vianoce roku 1914 však išli všetky rozkazy bokom a do prímeria sa zapojilo až 100 tisíc prevažne britských a nemeckých vojakov.
K zázraku došlo najprv v okolí belgického mestečka Ypres a postupne sa rozšíril. Iniciatíva vraj prišla z nemeckej strany. Zákopy ozdobili stromčekmi a sviečkami. Nemci z tamojších saských plukov hovorili dobre anglicky, zastavili streľbu, začali pískať, čo Briti opätovali, a postupne došlo aj na výmenu pár slov. A ako sa hovorí: Slovo dalo slovo... až z toho bola kúzelná Tichá noc.
Len si to predstavte. Celé mesiace počúvate len rachot guľometov, hvízdanie guliek a zrazu: Veselé Vianoce!
Územie nikoho sa na konci roku 1914 premenilo na neplánované miesto vianočných osláv. Vojaci si pripravili spoločné omše, spievali, pili, vymieňali si darčeky, cigarety alebo konzervy. Briti a Nemci, všetci dohromady oslavovali, a dokonca hrali spomínaný futbal. Dohľadať idú dokonca záznamy niektorých zápasov, kedy napríklad 133. Kráľovský saský regiment porazil Škótov 3:2.
Prímerie nebolo zďaleka všade, ale aj 100-tisíc vojakov je dosť na to, aby sa boje na chvíľu ochromili. Muži sa navzájom spoznali, potriasli si osobne rukami, hovorili spolu... to všetko stačilo na to, že ani po Štedrom dni nechceli pokračovať v útokoch. Niekde sa zvuky vojny naozaj ozvali už nasledujúci deň, ale na mnohých miestach západného frontu trvalo prímerie až do Nového roka.
Sme si istí, že niektorí vojaci by uvítali Tichú noc už navždy. To sa bohužiaľ nestalo. Vianočná rozprávka mala svoj koniec. Aspon do 1. sviatku vianocneho bol ale pokoj.
