Spravodaj

Rok 1939 bol rokom svetovo extra významným. Nielenže 1. septembra začala Druhá svetová vojna, ale o niečo neskôr začal podstatne menej známy konflikt, vojna Zimná. Zimná vojna bol boj medzi Fínskom a Sovietskym zväzom, ktorý trval od 30. novembra do 13. marca roku 1940. Niekto Zimnú vojnu považuje za súčasť Druhej svetovej vojny, niekto tvrdí, že išlo o súbežný konflikt. Hoci trval relatívne krátku dobu, zúčastnilo sa ho vyše 1,2 milióna vojakov. Velitelia sovietskeho zväzu predpokladali, že fínska armáda sa bude schopná brániť len 14 dní, ale Fíni prekvapili extrémne húževnatou obranou a v ich radoch sa za vojny objavilo hneď niekoľko pozoruhodných osobností. Tou pravdepodobne najvýraznejšou bol ostreľovač Simo Häyhä, ktorý si získal prezývku "Biela smrť".

Simo Häyhä sa narodil v malej dedinke blízko hranice so Sovietskym zväzom. Už v mladosti bol vášnivým lovcom a neskôr prešiel povinnú ročnú vojenskú službou vo fínskej armáde, kde získal hodnosť desiatnika a tiež prestížny post u fínskych odstrelovačov. Po službe trávil svoj život farmárčením, lovom a drevorubačstvom v rodnej dedine. Keď už sa schyľovalo k samotnej vojne, bol Simo povolaný do služby. Jeho hlavnou zbraňou bol klasický Mosin-Nagant M28.

Hlavnou výhodou Sima bola jeho dokonalá znalosť lesov, neuveriteľná dávka trpezlivosti a presná práca s jeho puškou. Vo svojej bielej kamufláži, dávkou jedla na jeden deň a niekoľkými zásobníkmi munície sa často plížil lesom, vybral si svoje miesto, kde sa zamaskoval a následne čakal na akéhokoľvek Rusa, ktorý sa objavil v okolí. Jeho prvá bojová skúsenosť bola počas kampane pri rieke Kollaa, kde silno prečíslená fínska jednotka čelila priamemu úderu ruských inváznych jednotiek. Počasie vtedy viac hralo do kariet Fínom, ktorí boli pripravení na teploty v rozpätí od -20 do -40 stupňov a vedeli, ako sa pohybovať v snehu, ktorý bol všadeprítomný. Rusi, verte alebo nie, neboli vybavení ani vycvičení na takéto počasie a utrpeli oproti Fínom neuveriteľné straty. Už počas svojej prvej kampane Häyhä rozsieval smrť po celom šírom okolí. Jeho osobný rekord za deň bolo vraj 25 zabití.

Počas Zimnej vojny sa Simo stal tak neslávne známym, že mu nepriateľskí vojaci dali prezývku "Biela smrť" a niekoľkokrát využili delostrelectvo k paľbe na miesto, o ktorom si mysleli, že ukrýva nepriateľského ostreľovača.

Zvláštnosťou Sima bolo to, že aj keď boli k dispozícii optické zameriavače, využíval klasické mechanické mieridlá. To sa mu osvedčilo už len vďaka tomu, že Sovieti niekoľkokrát poslali svojich vlastných sniperov, aby ho "vybavili".

Simovi jeho šťastie vydržalo až do 2. marca roku 1940, kedy bol zasiahnutý buď guľkou z guľometu či trieštivým nábojom, ktorý mu roztrieštil čeľusť a poškodil veľkú časť tváre. Häyhä následne upadol do kómy a bol svojimi spolubojovníkmi odtiahnutý z bojiska. Z kómy sa prebudil až o jedenásť dní neskôr, a to už bola vojna na konci.

Zimná vojna skončila pre Fínov horkosladko. Červená armáda získala pre Sovietsky zväz pomerne malé územie za neúmerne vysokých strát. Kým prestíž fínskej armády stúpla, neschopnosť tej sovietskej spôsobila, že Hitler o rok a pol neskôr neváhal začať operáciu Barbarossa, ktorá mala skončiť dobitím Ruska a odstránením Stalina. Samotný Simo Häyhä za svoju službu počas vojny dostal celkom päť medailí za statočnosť a bol povýšený z desiatnika na podporučíka. Jeho konečné "skóre" bolo 505 potvrdených zabití ostreľovacou puškou a ďalších 150 potvrdených zabití bolo pomocou samopalu Suomi 9 mm. Nezabudnite, že celá Zimná vojna trvala pomerne krátku dobu, takže výkon to bol naozaj obdivuhodný.

Nikto v histórii nedosiahol takého počtu zabití ako Simo Häyhä. Bol to vojnový hrdina, ktorý využíval trpezlivosti, ľsti a presnosti k obrane svojej krajiny, domova a ľudí pred komunistickou nadvládou.

Po vojne sa stal chovateľom zvierat a stále sa venoval lovu. Svoj život dožil v juhovýchodnom Fínsku, iba 15 km od hranice s Ruskom. Svoju neuveriteľnú presnosť pripisoval praxi. Zomrel 1. apríla roku 2002.

Česť jeho pamiatke.