Sebazničujúci polymér vzbudil záujem C.I.A.

Možno to bude znieť ako zo špionážneho filmu, ale nový materiál vyvinutý vedcami z ACS (American Chemical Society) skutočne disponuje schopnosťou "sebazničenia", keď je zasiahnutý slnečným svetlom. Takýto polymér pravdepodobne nebude mať toľko využitia v bežnom živote, ale koncept pevného materiálu, ktorý sa môže okamžite rozpustiť bez stopy, samozrejme nenecháva chladnými skupiny (americké ministerstvo obrany alebo CIA) prevádzkujúce špionážne vozidlá a lietadlá.

Pozor, nejde o materiál ako je biodegradabilný plast, ktorý pomaly počas dlhšieho času mizne. Tento polymér sa prakticky okamžite rozpustí, hneď ako dôjde k spusteniu konkrétneho vnútorného mechanizmu.

Tieto polyméry boli vraj špecificky vyvinuté pre potreby amerického ministerstva obrany, ktoré je zainteresované v nových typoch vozidiel a elektronických systémov. Tie by po sebe nezanechali v poli žiadne stopy. Napríklad, ak by polymér bol použitý pri stavbe Dronu alebo klzáku, mohol by sa pri pristátí doslova rozpustiť. Toto by urobilo tajné misie o dosť jednoduchšie a "tajnejšie".

Z chemického hľadiska ide o "jednoduchý" trik, pri ktorom sa používa bod topenia. Logicky, ak je teplota pod určitým číslom, celý polymér je stabilný. Akonáhle sa ale bod prekročí, materiál sa jednoducho vyparí / rozpustí.

Tento jav môžete vidieť aj v bežnom živote u bežných materiálov ako je polystyrén, ktorý sa bežne používa pri balení balíkov či potravín. Skúste polystyrén (alebo radšej neskúšajte a pozrite sa na youtube) dať nad oheň, kde sa rozpustí veľmi rýchlo.

Na koncepte týchto polymérov sa už pracovalo v minulosti, problémom ale bola nestabilita materiálu v izbovej teplote (od 13 do 25 stupňov Celzia).

Prvá verzia novej generácie polymérov bola fotosenzitívna iba na ultrafialovú časť svetelného spektra. Takže nie je problém vyrábať tento materiál v bežnom domácom svetle, akonáhle ho ale niekto vyniesol na slnečné svetlo, buď sa vyparil alebo znovu skvapalnel. Pripravená je vraj ale aj verzia polyméru, ktorý sa pri zapnutí svetla jednoducho vyparí.

Depolymerizácia ale tiež môže byť do istej miery načasovaná. Ak by ste napríklad mali z tohto materiálu vyrobené auto, po výjazde na svetlo by sa po uplynutí troch hodín rozpustilo (tri hodiny sú len ako príklad).

Je jasné, že tieto všetky vlastnosti budú použiteľné hlavne vo vojenských zariadeniach, ale časom si iste nájdu cestu aj na civilný trh. Jedno z navrhovaného využitia boli napríklad pozorovacie stanice v prírode, ktoré by sa po určitom čase samy rozložili.