Keď v deväťdesiatych rokoch minulého storočia horeli vo východnej Európe boje za chorvátsku nezávislosť, mestá sa rúcali a boje boli tak brutálne, že OSN označila celú vojnu ako vojnový zločin, jeden bývalý príslušník dánskych špeciálnych síl menom Helge Meyer sa stal vďaka svojim činom legendou.
Nechal privariť na svoje Camaro pancierový "kabátik" a rozvážal hladujúcim civilistom potravinovú pomoc po zamínovaných uliciach Sarajeva, zatiaľ čo po ňom strieľali z útočných pušiek a RPG. A to všetko robil neozbrojený a bez výslovného súhlasu akejkoľvek vlády či armády.
Vojna v Juhoslávii, ktorá prebiehala v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, patrí medzi najtemnejšie európska obdobie po Druhej svetovej vojne. Etnické čistky, brutálne boje v mestách a obrie straty na životoch zmenili srbské, chorvátske a bosnianske mestá na vojnové zóny plné smrti a deštrukcie nevídaných rozmerov. Do toho sa v okolí pohybovali "partie" banditov, rebelov, ktoré sa neštítili prepadať konvoje OSN, vykrádať vozidlá Červeného kríža a celkovo zhabať všetku pomoc pre hladujúcich, vystrašených civilistov uväznených uprostred neutíchajúceho chaosu.
Väčšina sveta správy z Juhoslávie prijímala bez odozvy, nikto sa nechcel pliesť do komplikovanej politickej situácie, ktorá navyše prerastala do plnohodnotnej humanitárnej krízy. Máloktorý humanitárny pracovník získal povolenie zasahovať, takže sa problémy len a len stupňovali.
Do toho všetkého sa vrútil Helge Meyer so svojim strojom ...
Meyer správy z vojny sledoval v správach v Dánsku a keď zazrel príbeh o hladujúcich deťoch v Juhoslávii, a pretože patril medzi hlboko veriaci ľudí, rozhodol sa s tým niečo urobiť. Väčšina z nás by určite len poslala nejakú finančnú čiastku príslušnej humanitárnej organizácii, ale Helge bol bývalým príslušníkom elitných jednotiek a jeho plánom bolo:
- zakúpiť nejaký dopravný prostriedok
- rozvážať potraviny hladujúcim
Svoje služby oficiálne ponúkol v OSN (tam si mysleli, že má o koliesko navyše) a keď bol odmietnutý, skrátka sa zobral a došiel na letisko Rhein-Main vo Frankfurte, kde následne zakúpil Camaro ročník 1979. So svojím plánom potom oboznámil prítomných príslušníkov letectva spojených štátov a požiadal ich, či mu pomôžu vylepšiť jeho vozidlo tak, aby prežil jazdu vo vojnovej zóne.
Prvé čo urobili bolo, že celé auto očesali o všetko nepotrebné. Potom navarili prídavný pancier a do dverí vložili kevlarové inserty. Ďalej pridali nové sania motora, zosilnenú radlicu na čistenie min, špeciálne pneumatiky, tučný pancier zadného skla a niekoľko kanistrov s dusíkom (s tým Helge mohol zvýšiť dočasne výkon motora). Dovnútra bola zabudovaná armádne GPSka, termokamera, hasiaci systém a výkonné rádio. Vyoperované boli všetky vnútorné zdroje svetla (aby Meyer mohol jazdiť len za pomoci termo kamery a nočného videnia) a auto dostalo zbrusu nový čierny lak.
Vlastne jedinou vecou, ktorá na aute nezostala čierna, bola malá žltá gumená kačica pripevnená k chladiču.
Potom páni z letectva doslova natlačili Camaro na prasknutie jedlom, liekmi, oblečením, pokrývkami, vodou a hračkami. Sám Meyer vyfasoval uniformu, kevlarovou helmu a jednosmernú letenku do Sarajeva. Zbraň Meyer odmietol.
Ďalšie tri roky strávil Helge Meyer jazdou skrz zdemolované mestá v Bosne, pričom sa niekoľkokrát dostal do prestreliek, musel sa vyhýbať armáde, tankom, rebelom a im podobným a počas toho všetkého dovážal zásoby hladujúcim. V mnohých prípadoch musel využiť zabudovaného dusíka na to, aby z motora vypotil výkon navyše a unikol istej smrti. Majte na pamäti, že toto všetko robil bez zbrane a akejkoľvek oficiálnej podpory.
