Spravodaj

Jack Malcolm Thorpe Fleming Churchill (neskôr známy ako "Mad Jack") sa narodil 16. septembra roku 1906 v Kolombe. Vyštudoval vojenskú školu pre dôstojníkov Sandhurst a v roku 1926 bol zaradený k známemu manchesterskému regimentu britskej armády. Prvých niekoľko rokov v armáde strávil tým, že jazdil na svojom vernom motocykli po indickom subkontinente a učil sa hrať na gajdy, hoci nebol Škót. Tie roky sa toho veľa, čo sa týka vojny, nedialo, takže vystúpil z armády a stal sa editorom v novinách, profesionálnym modelom a príležitostnou hviezdou filmu, zatiaľ čo stále trénoval svoje schopnosti streľby lukom a hranie na gajdy. V roku 1939 dokonca reprezentoval Anglicko na svetovom streleckom šampionáte. Pretože videl, čo sa deje v Európe a nechcel stáť bokom, znovu sa pridal k armáde. Hneď v roku 1940 prišla jeho príležitosť, v ktorej ukázal, čo v ňom v skutočnosti väzí ...

On a jeho muži boli odoslaní do Francúzska, aby posilnili Maginotovu líniu. Prakticky ihneď potom, ako Churchill dorazil, sa Hitler rozhodol, že svoje jednotky "pretlačí" skrz Belgicko a britský expedičný zbor uviazol uprostred tejto kalamity nebývalých rozmerov. Spojenecké armády boli aj napriek odporu zatláčané nezastaviteľným Blitzkriegom k moru. Jack Churchill to však nechcel nechať len tak a sám vyrážal na motorke na malé nájazdy, kde pomocou meča (áno, tej klasickej stredovekej zbrane) a luku likvidoval malé zásobovacie skladisko nepriateľov a spôsoboval toľko problémov, koľko mohol. Keď sa ho iný britský dôstojník spýtal, prečo trvá na nosení meča do boja, dostalo sa mu dnes už legendárnej odpovede: "Dôstojník, ktorý ide do akcie bez svojho meča, je nesprávne vybavený."

Práve počas týchto podujatí Churchill získal svoju prezývku "Mad Jack", ktorá sa dá preložiť ako Šialený Jack. Napriek tomu, že bol postrelený na krku nemeckým guľometom, zúčastnil sa celej preslávenej bitky o Dunkerque, pričom počas nej získal vojenský kríž za udatnosť, keď zachránil zraneného dôstojníka pri nemeckom prepadnutí.

Po Dunkerque sa Jack vrátil do Anglicka a pridal sa k novej organizácii známej pod menom Commandos. Údajne si nebol spočiatku istý, o čo vlastne v Commandos ide, ale páčila sa mu myšlienka zabíjať Nemcov.

Keď Jack dokončil svoj tréning, pridal sa k trúfalému obojživelnému útoku na nemeckú základňu Vaagso v Nórsku. Ako veliteľ druhej Commando jednotky bol Churchill zodpovedný za vyradenie delostreleckých batérií na ostrove Maaloy. Keď sa vyloďovacie plavidlá blížili k miestu určenia, Churchill hral na gajdy pieseň "The March of the Cameron Men", aby mužov nabudil na akciu. Akonáhle sa vyloďovacia rampa sklopila, Jack vybehol so svojím mečom v ruke za pokriku "COMANDOOOOO !!". O dve hodiny neskôr britské velenie obdržalo telegram:

"Batérie i ostrov obsadené. Straty malé. Demolácia prebieha. Churchill."

Počas britského vylodenia u Salerna, získal Jack ďalšie ocenenie za statočnosť. Jeho čata bola poverená ďalšou likvidáciou artilérie, ktorá pálila po neďalekej britskej sile. Napriek tomu, že mesto Piegoletti (tam boli delá umiestnené) bolo obsadené silou ďaleko väčšou, než akou disponovala jednotka Commandos, Churillovi a jeho mužom sa počas odvážneho nočného útoku podarilo nielen zničiť artilériu, ale aj zajať 136 Nemcov.

Akcia u Salerna však nebola tým najzaujímavejším, čo Mad Jack vyviedol počas kampane. Raz v noci sa mu podarilo zajať 42 nemeckých vojakov a obsadiť jeden mínomet len ​​za pomoci svojho verného meča. Keď bol vypočúvaný, ako sa mu to podarilo, odpovedal nejako takto:

"Myslím si, že keď Nemcovi hlasno a jasne poviete, čo má robiť a ak ste vyššia šarža než on, dotyčný iba zakričí jawohl a pustí sa do práce s nadšením a efektivitou za akejkoľvek situácie."

Churchill viedol svojich mužov i proti nemeckým jednotkám v Juhoslávii, ale bol zajatý počas boja o Point 622 na ostrove Brac, keď všetci muži jeho jednotky boli zajatí alebo zabití a jemu došla munícia do revolvera. Keď mu došlo, že nie je možnosť úteku a nemá žiadnu šancu vyviaznuť, hral smutné piesne na gajdy tak dlho, kým ho niekto z nepriateľov neomráčil. Odvezený bol do koncentračného tábora Sachsenhausen.

Ani koncentračný tábor ho však nedokázal zadržať. Jednej noci v septembri roku 1944 unikol z tábora tak, že sa jednoducho preplazil pod nestráženou časťou ostnatého drôtu a skrz opustenú kanalizáciu. Chytili ho až na baltskom pobreží a promptne ho odoslali do zajateckého tábora v Rakúsku.

Ani tam však Jack nezostal dlho. Keď osvetlenie tábora jednej noci zlyhalo, Jack zahodil lopatu a jednoducho odišiel. Sám išiel asi 200 kilometrov skrz zradné Alpy, kým nestretol mužov americkej tankovej divízie, ktorí ho ihneď odoslali späť do Anglicka.

Bohužiaľ pre Mad Jacka, vojna bola v tej dobe prakticky u konca. Vyjadril svoj záujem pokračovať v boji proti Japonsku, ale pri jeho ceste do Barmy Amerika zhodila dve atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki a Japonsko kapitulovalo.

Jackovo dobrodružstvo však ešte neskončilo. Vo svojich štyridsiatich rokoch si urobil paragánskou školu. Potom slúžil počas vojny v Palestíne, kde sa vyznamenal počas obrany lekárskeho konvoja. Potom úspešne so svojimi mužmi evakuoval izraelskú nemocnicu, keď sa dostala pod útok arabských rakiet.

Po Palestíne sa Churchill stal inštruktorom vo vojenskej škole v Austrálii a stal sa vášnivým surferom. Dokonca začal vyrábať svoje vlastné surfy. V roku 1959 odišiel z armády. Zomrel v roku 1996 vo veku 89 rokov.

Česť jeho pamiatke!