Hľadaný výraz musí mať viac ako 2 znaky.
Nedávno sme písali o plukovníkovi J.M. Novákovi a dnes si pripomenieme odbojára Jána Smudeka, s ktorým sa stretol a pomáhal mu. O Jánovi Smudekovi sa hovorí Nepolapiteľný. A my by sme boli radi, aby bol tiež nezabudnuteľný. Prečítajte si jeho príbeh.
Ján Smudek sa narodil v roku 1915 v Bělé nad Radbuzou a zomrel v roku 1999 v v Dílech u Postřekova. Za svoj život získal niekoľko pseudonymov - Charles Legrand, Karel Doubek alebo Ján Korranda. O tom ale neskôr. Najprv si povedzme, ako sa z tohto mladíka, domažlického Junáka a člena pražského združenia mládeže YMCA, stal aktivista formujúcej sa Obrany národa a protinacistického odboja.
Kladenský prípad a prvý útek
Všetko začalo v roku 1938. Ján zložil sľub, že sa ako skaut aktívne zapojí do boja proti okupantom. A v máji 1938 sa potom dobrovoľne prihlásil do československej armády (ako študent mal vtedy povolený odklad základnej vojenskej služby). Zhruba v tom čase sa začala písať história jeho nepolapiteľnosti.
Prvým míľnikom bol kladenský prípad zabitia strážmajstra nemeckej poriadkovej polície Wilhelma Kniesta. Ján mu chcel so svojim kamarátom Františkom Petrom ukradnúť služobnú zbraň, ale celý incident bohužiaľ vyústil strážmajstrovou smrťou. Ján utiekol z Kladna do Prahy. Našťastie ho nikto neudal (hoci k tomu plagáty v celej krajine pod vyhrážkou zastrelenia nabádali), ani ho nikto nekontroloval na stanici (a to niesol v aktovke Kniestovu pištoľ aj čiapku, ktorú neskôr hodil do Vltavy).
Márne pátranie gestapa začína
Keď potom naplno vypukla 2. svetová vojna, Ján bol opäť v škole v Kladne a spolu s ďalšími začal stupňovať svoju odbojársku činnosť (príprava zničenia muničného vlaku, zmocnenie sa plánov o hliadkových letoch, zhromažďovanie zbraní ai). Gestapo sa však o jeho podiele na práci domažlickej odbojovej skupiny dozvedelo a taktiež si pre neho na jar roku 1940 prišlo.
Pri nepodarenom zatýkaní postrelil Ján jedného z gestapákov a utiekol. Na jeho prenasledovanie bolo okamžite povolané celé četníctvo vrátane štábneho strážmajstra Lígra s nemeckým ovčiakom. Strážmajster však zámerne doprial Jánovi čas na útek.
Ján Smudek sa rozhodol utiecť cez Plzeň do Prahy. Cestou musel často meniť svoju vizáž, pretože v rámci pátracej akcie boli všade jeho fotky. Bývalý legionár Josef Sedláček mu napríklad zaobstaral okuliare, farbu na vlasy a tiež náboje do jeho pištole. O dva náboje už Ján prišiel, keď ho cestou kontrolovali dvaja Nemci a on ich oboch zabil. Aby zabránil zatknutiu, musel postreliť aj českého žandára.
Najhľadanejšia osoba v protektoráte
Počas Smudkovho úteku boli povolané motorizované oddiely, služobné psy, osemsto českých žandárov a samozrejme gestapo. A bola vypísaná nemalá odmena pre toho, koho informácie povedú k dolapeniu. Napriek tomu sa dokázal Ján dostať až do Prahy, a to aj vlakom, kde sedel v kupé s tromi nemeckými dôstojníkmi. Práve v tejto dobe vznikla jeho prezývka Nepolapiteľný Ján.
V Prahe obstarali odbojári Smudkovi nové doklady a opäť musel zmeniť vzhľad. Stal sa z neho elegantný úradník pracujúci pre nemeckú firmu.
Smer Nitra, Budapešť, Belehrad, Solún, Istanbul, Bejrút, Alexandria...
Na Wilsonovej stanici v Prahe nastúpil 30. marca 1940 Ján Smudek spolu so štábnym kapitánom Václavom Morávkom do vlaku smer Veselí nad Moravou. A odtiaľ previezol utečencov taxikár Locián cez protektorátnu hranicu. Potom putovali do Nitry, ďalej k maďarským hraniciam, do Juhoslávie a rýchlikom do gréckeho Solúnu. Ján prvýkrát v živote uvidel more.
S ďalšími odbojármi pokračoval Ján cez turecký Istanbul a Ankaru do Sýrie a Libanonu. V Bejrúte potom nastúpil na loď, ktorá mala namierené do Francúzska. Cestou sa zastavil ešte v izraelskej Haife a egyptskej Alexandrii, aby sa potom pri brehoch južného Francúzska vylodil ako Karol Doubek a bol 15. mája 1940 pridelený k 1. československému pešiemu pluku.
Skoro ako vo filme
Vlastne nie skoro. Úplne ako z filmu! Pamätáte na Casablancu s Humphreym Bogartom? Kultová romantika. A teraz si predstavte, že sa práve v tomto filme blysol príbeh Jána Smudka (tvorcovia sa ním inšpirovali pre rolu odbojára českého pôvodu Viktora Laszlo). Ba čo viac, tento hrdina druhej svetovej vojny mal aj vlastný komiks „Wanted by the Gestapo”, reláciu vo vysielaní BBC, dokumentárne video na youtube a venuje sa mu celý jeden film - gruzínsky film Nepolapiteľný Ján.
Cesta cez veľkú mláku, boj ponoriek a návrat na starý kontinent
Vo Francúzsku nebol Ján dlho. Keď sa začal rúcať francúzsky front, boli na začiatku augusta 1940 československí vojaci prevelení na Casablancu. Vďaka tomu sa zachránilo 250 našich vojakov a Ján Smudek medzi nimi vystupoval pod novým falošným menom Charles Legrand. A s ním nastúpil aj na ďalšiu plavbu na ostrov Martinik, ďalej na Svätú Luciu v britskej kolónii a cez Bermudy do Kanady. Odtiaľ až do Veľkej Británie. Do Liverpoolu doplávali po 8 mesiacoch a minimálne jednom boji s nepriateľskými ponorkami, pri ktorej zahynuli traja českí vojaci.
V službách kráľovského letectva
V Anglicku bol Ján najprv pod 1. peším práporom československej zmiešanej brigády, odkiaľ bol na vlastnú žiadosť prevelený k letectvu, kde bol 13. februára 1942 pridelený ako Karel Doubek k československej letke B 68. nočnej stíhacej perute RAF. Pôsobil tu najprv ako navigátor s pilotom Jaroslavom Taudym, s ktorým nalietali 140 operačných hodín, a potom pracoval na inšpektoráte československého letectva.
V 68. perute RAF pôsobil značný počet exilových československých letcov. Ich vzájomné putá vyjadril v roku 1944 symbolicky Air Chief Marshal Charles Steele, keď peruti odovzdal znak zobrazujúci hlavu sovy s mottom v slovenčine „Vždy pripravený”.
Medaila a svadba
V Británii dostal Ján československú vojenskú pamätnú medailu a tiež sa zišiel s prezidentom Edvardom Benešom. Stihol sa tiež 18. mája 1945 oženiť s Angličankou Margaret Bushovou zo ženských pomocných leteckých zborov, ktorú si vzal vlastne hneď 2×. Keď sa po oslobodení dostali do Československa, mohol sa totiž konečne oficiálne oženiť pod svojím pravým menom. A následne dostal ešte ďalšie medaily Za chrabrosť pred nepriateľom a Za zásluhy II. stupňa.
Nepriateľ štátu
8. novembra 1945 bol Smudek demobilizovaný z armády a zverili mu národnú správu zbrojárskej firmy Gregor pri Aši. Sem sa tiež presťahoval so svojou ženou av roku 1946 sa im narodila dcéra Ivona.
Ján však ako „západný” vojak nebol vo vtedajšom povojnovom Československu prijímaný a postupne sa z neho stal nepriateľ štátu.
Prenasledovanie začalo nanovo. Na Smudka nasadili tajné služby. Po vyprovokovanom incidente ho zatkli, odviezli najprv do Prahy a potom do domažlickej väznice, kde si odpykal 14-dňový trest za pásový prestup.
Návrat domov a povýšenie takmer zabudnutého hrdinu
Ján bol presvedčený, že pokiaľ sa moci ujmú komunisti, pravdepodobne strávia vo väzení oveľa dlhšiu dobu. Naplánoval preto odchod z Československa. Najprv odišla jeho žena s dcérou a Ján ich nasledoval až po komunistickom prevrate. 6. júna 1948 utiekol do Bavorska a potom do Anglicka. Rodina odišla s holými rukami a spočiatku bývali v karavane na okraji Westminsteru. Bez elektriny. A do týchto skromných podmienok sa v roku 1948 narodila druhá dcéra Nikol.
Smudok našťastie neskôr dostal prácu projektanta a mohol kúpiť dom kúsok od Londýna, kde žili dlhé roky, než sa rozhodli v starobe presťahovať do tepla do Francúzska. Do Česka sa Ján vrátil až neskôr po zamatovej revolúcii. V roku 1991 bol v rámci rehabilitácie zahraničných vojakov povýšený do hodnosti plukovníka letectva v zálohe a vrátil sa do svojho rodného kraja. V Dílech u Postřekova si postavil domček a tu potom zomrel v starostlivosti svojej ženy 17. novembra 1999. Posledná rozlúčka prebehla na cintoríne pri domažlickom kostole.
O živote a odbojárskej činnosti Jána Smudka toho vieme naozaj veľa av pamätiach nájdete všetky podrobnosti a ďalšie dobrodružstvá a hrdinské činy, ktorými sa Ján vyznamenal. Keby sme ale mali obsiahnuť úplne všetko, boli by sme tu skutočne dlho. Snažili sme sa preto aspoň okrajovo pripomenúť jeho skutky a vzdať mu týmto článkom hold – Nezabudnuteľnému Nepolapiteľnému Jánovi.
Zdrojom fotiek a informácií je okrem iného aj odborná práca A. Váchalovej z 1. 5. 2014, dostupná v Národní kronice, archíve malých i väčších udalostí a spomienok pamätníkov.
Novinky
Malé vianočné prímerie roka 1944
Za Druhej svetovej vojny nedošlo k žiadnemu veľkému prímeriu ako na Vianoce v roku 1914, počas prvej svetovej vojny. Vtedy tisíce francúzskych, nemeckých a britských vojakov opustili svoje zákopy a st
Tvrďák mesiaca: Záchranca detí, Sir Nicholas Winton
V máji oslavujeme narodenie sira Nicholasa Wintona, ktorý zorganizoval záchrannú misiu pre stovky prevažne židovských detí. A hoci zostal jeho príbeh dlho zabudnutý, jeho odkaz teraz osvetľuje temnotu
Vyhlasujeme lavínové nebezpečenstvo
Ak ste sa v posledných dňoch vydali na výlet do vysokých hôr, napríklad do Tatier, tak vás možno prekvapilo množstvo zatvorených trás. S príchodom jari sú tu lavíny témou číslo jedna. A pre nás tiež.
Hygiena v prírode
Trocha nepohodlia stojí za každé dobrodružstvo. Na dlhšom tripe nemusíme byť práve vymydlinkovaní, ale zase treba myslieť na to, že čistota = pol zdravia. Tak si poďme povedať, ako si tú hygienu v prí