V novembri roku 1967 vyrazil americký veterán John „Chickie“ Donohue na vlastnú päsť do pekla vietnamskej vojny. V batohu mal iba zoznam svojich priateľov zo susedstva, osobné listy a hromadu piva. Rozhodol sa totiž podporiť svojich susedov vychladeným americkým pivom.

Chickie Donohue a barmanova výzva

Hrdina tohto príbehu sa narodil roku 1941 v New Yorku. Po dosiahnutí plnoletosti narukoval do americkej armády a štyri roky slúžil ako mariňák. Nikdy sa nezapojil do priameho boja a po odchode do civilu sa začal venovať námornému obchodu.

 

Počas vojny vo Vietname bol svedkom toho, ako mnoho jeho priateľov a susedov rukuje a odplávava do Vietnamu. So zvyšnými štamgastami na nich často spomínali v ich obľúbenom bare Doc´s Fidlers. Takto trávili aj jeden večer na jeseň roku 1967, počas vrcholu vietnamského konfliktu. V televízii práve bežali zábery protivojnových demonštrácií, čo veľmi frustrovalo Donohua aj všetkých ostatných.

Sam Donohue poznal osobne 28 obetí vojny vo Vietname a považoval protivojnové demonštrácie za zneváženie ich obete. Podobne zmýšľajúci barman – George „Plukovník“ Lynch navrhol, že by mal radšej niekto priviezť ich chlapcom pivo a povzbudiť ich. Chickieho táto myšlienka zaujala a v novembri naozaj vyrazil vyzbrojený zoznamom so šiestimi menami. Viezol aj osobné odkazy od priateľov a príbuzných vojakov.

Plavba do Vietnamu a prvá donáška

Do Vietnamu si Donohue vyrazil skromne - na sebe mal kockovanú košeľu a menčestrové nohavice a v tomto oblečení nakoniec absolvoval celú svoju výpravu. V januári roku 1968 dorazil do Saigonu a pokračoval do vnútrozemia. Vďaka kombinácii vojenského žargónu a ležérneho oblečenia ho väčšina vojakov považovala za príslušníka rozviedky a ochotne mu pomáhala.

Sám Donohue túto legendu priživoval a využíval ju predovšetkým v kontakte s dôstojníkmi. Prostým vojakom otvorene rozprával o účele svojej cesty a tí mu potom radi pomáhali, občas len výmenou za plechovku piva. Veľmi dobre mu poslúžila aj takzvaná námorná karta, čo bol jeho služobný preukaz z dôb služby pri námorníctve.

Prvý, komu na svojej výprave Donohue pivo odovzdal, bol Tommy Collins slúžiaci pri vojenskej polícii. Dostal sa k nemu vďaka tvrdeniu, že je to jeho nevlastný brat. Tommy Collins neskôr spomínal, ako uvidel svojho priateľa, ktorý k nemu šiel bojovou zónou oblečený ako na golf. Po otázke, čo tu robí, odpovedal Donohue, že mu jednoducho priviezol pivo.

Ďalšie tri doručenia a smoliar Donohue

Ďalší na rade boli Kevin McLoone a Rick Dugan slúžiaci na základni ďaleko na severe. Akýmsi podivným spôsobom sa Donohueovi podarilo dojednať transport vrtuľníkom. Prvého našiel Dugana, ale vo chvíli, keď sa mu chystal odovzdať pivo, bola základňa napadnutá Vietcongom. Dugan mu hodil granátomet a John Donohue tak nedobrovoľne získal prvé bojové skúsenosti.

Po bitke pohostil Dugana a jeho kamarátov pivom značky Pabst Blue Ribbon a Schlitz. Potom čo našiel aj McLooneho vyrazil späť na juh. Jeden kamarát zo zoznamu medzitým padol a ďalší bol poslaný domov kvôli malárii. Posledného zo svojich kamarátov, Bobbyho Papappasa, nakoniec našiel v Saigone.

Po splnení svojej úlohy sa chystal vyraziť domov, zistil však, že jeho loď už odplávala. Rozhodol sa doletieť na Filipíny a chytiť v Manile Victory Dragon. Na to však potreboval platné doklady. Vyrazil teda na americkú ambasádu, k jeho smole však počas vybavovania papierov začala ofenzíva Tet a Saigon bol obkľúčený. Neozbrojený Donohue strávil noc pritlačený k stene ambasády, zatiaľ čo okolo prebiehali tvrdé boje. Ako zázrakom prežil a Vietnam opustil. Jeho cesta na bojovú líniu a späť trvala necelých päť mesiacov, domov sa vrátil v apríli 1968.

John Donohue (vpravo) s Rickom Dunagom a dalšími vojakmi.

Návrat domov a The Greatest beer run ever

John „Chickei“ Donohue bol po návrate oslavovaný susedmi ako hrdina. Vrátil sa ale zmenený človek. Zistil, že súhlasí s názorom aktivistov na ukončenie zbytočnej vojny. Našťastie sa všetci štyria jeho priatelia nakoniec vrátili živí a zdraví. Sám Donohue kúpil v roku 1970 bar Doc´s Fidlers a roky ho prevádzkoval.

O svojom príbehu napísal knihu The Greatest beer run ever: A Memoir of Friendship, Loyality and War (Najväčší pivný beh všetkých čias: Pamäte Priateľstva, Vernosti a Vojny). Roku 2022 natočil Peter Farelly rovnomenný film so Zacom Efronom a Russelom Crowom, v českých kinách premietaný pod názvom Na pivo do prvej línie. Tým končí príbeh možno šialeného, ​​ale veľmi statočného a svojim priateľom oddaného muža.


Zdroje obsahu a fotiek:

Novinky

John Donohue a jeho šialená pivná cesta do vietnamskej vojny.

V novembri roku 1967 vyrazil americký veterán John „Chickie“ Donohue na vlastnú päsť do pekla vietnamskej vojny. V batohu mal iba zoznam svojich priateľov zo susedstva, osobné listy a hromadu piva. Rozhodol...

Príbehy stroskotancov: Shackletonova expedícia

V dnešnom článku sa zameriame na osudy Shackletonovej transantarktickej expedície. Tento muž, zatienený svojimi známejšími kolegami Amundsenom a Scottom, dokázal aj po stroskotaní v ľadovej pustatine...

Mazaný a mazanejší – história vojenských šifier (2)

V druhej časti článku sa pozrieme na ďalší rozvoj kryptografie. Šifry hrali v novovekej diplomacii a vojenstve kľúčovú úlohu. O výsledku jednotlivých bitiek často rozhodovali matematici či šachisti v...

Mazaný a mazanejší – história vojenských šifier (1)

Vojny často nerozhodujú generáli, ale dobrá komunikácia a logistika. Schopný spravodajca môže byť cennejší ako pluk vojakov. Snahou protivníka je samozrejme komunikáciu nepriateľa infiltrovať a využiť...

ANCHOR_TOP_TITLE

Ahoj!
Keby sme mohli, podali by sme vám ruku na pozdrav.
Bohužiaľ, nemôžeme to urobiť a musíme si navzájom potriasť vašimi cookies. Ste pripravení?
Dajú nám vedieť, ako sa našej stránke darí, a my vám budeme zobrazovať len reklamu, ktorá vás skutočne zaujíma.
Čo sú to súbory cookie?

Nastavenie cookies

Vaše súkromie je dôležité. Môžete si vybrať z nastavenia cookies nižšie. Čo sú to súbory cookie?