V roku 1989 sa firma Pepsi stala spolumajiteľom krížnika, fregaty, torpédoborca ​​a sedemnástich ponoriek sovietskej výroby. Pepsi boli tieto lode predané, pretože zadrhávajúca sovietska ekonomika už nebola schopná ponúknuť nič iné. Toto námorníctvo sa však nikdy nezapojilo do pirátskych útokov na konkurenciu a bolo obratom predané do šrotu.

Prelamovanie ľadov

V päťdesiatych rokoch minulého storočia došlo k miernemu otepleniu vzťahov medzi USA a ZSSR, predovšetkým vďaka zmierlivejšiemu postoju Nikity Chruščova. Vďaka tomu prebehla v roku 1959 v Moskve Americká národná výstava, predstavujúca typické americké výrobky. Výstavy sa zúčastnil aj samotný Nikita Chruščov s vtedajším viceprezidentom USA Richardom Nixonom. Medzi nimi došlo k známej „kuchynskej debate“ (odohrala sa v kuchyni modelového domu), v ktorej sa obaja snažili presvedčiť toho druhého o výhodách vlastnej ekonomiky.

Debata skončila, keď Donald Kendall, zástupca spoločnosti PepsiCo pre zahraničný obchod, navrhol prípitok rýdzo americkým nápojom: Pepsi. Tento čierny nápoj mocnému vládcovi Kremľa (a zrejme aj ďalším členom politbyra) zachutil, a tak sa začalo intenzívne vyjednávať o možnom dovoze.

Rokovania sa postupne preťahovali, hlavným problémom bol sovietsky rubeľ, ktorý nemal v západnom svete takmer žiadnu hodnotu (aj keď československí predstavitelia o ňom v súvislosti s menovou reformou básnili ako o „najsilnejšej mene sveta“). Túžba po Pepsi však bola taká silná, že nakoniec došlo k dohode.

Od roku 1972 dodávala Pepsi, ako jediná západná spoločnosť, vo veľkom svoj originálny sirup, z ktorého potom Sovieti vyrábali vlastnú Pepsi. Na oplátku dostávala spoločnosť slušné množstvo ruskej vodky Stoličnaja, ktorú so ziskom predávala v USA.

Foreign Policy: Prvý sovietsky kontakt s Pepsi. Zľava: Donald Kendall, Nikita Chruščov a Richard Nixon.

Afganistan a bojkot vodky

Tento minimálne pre Pepsi veľmi výhodný obchod pokračoval až do osemdesiatych rokov. V roku 1979 ale došlo k sovietskej invázii do Afganistanu. Tá viedla k silnej kritike zo Západu a bojkotu ruských výrobkov americkými spotrebiteľmi, čo sa odrazilo aj na výnosoch Pepsi. Na konci osemdesiatych rokov sa potom začala celá sovietska ekonomika rúcať a Pepsi zistila, že výmenný obchod s vodkou už pre nich nie je vôbec výhodný. Od tohto momentu sa tu zdroje začínajú ľahko líšiť (predsa len bol vtedy vo svete celkom slušný zmätok), pokúsim sa ale uviesť najpravdepodobnejšiu verziu udalostí.

Keď Pepsi naznačila možný koniec obchodu, začali Sovieti veľmi rýchlo vyjednávať. Pepsi sa totiž stala medzi súdruhmi extrémne populárnou, takže bolo potrebné nájsť nové spôsoby platby. Nakoniec došlo ku skutočne originálnej ponuke: predaj vyradených vojnových lodí spoločnosti PepsiCo výmennou za ich hodnotu v sirupe. Vedenie PepsiCo, ktorého výkonným riaditeľom sa medzitým stal Donald Kendall, na ponuku nakoniec pristúpilo. V roku 1989 tak bola podpísaná zmluva medzi PepsiCo, nórskou lodiarskou spoločnosťou (vedenou Kendallovým priateľom) a ZSSR o predaji 20 väčších a niekoľkých menších lodí.

„Odzbrojujem Sovietsky zväz rýchlejšie ako vy.“

Donald Kendall počas rozhovoru s členom americkej vlády.

Krátky život Pepsi Navy

Spoločnosť PepsiCo sa tak stala majiteľom krížnika, fregaty, torpédoborca, 17 ponoriek a niekoľkých hliadkových plavidiel. Pravdou ale je, že tieto lode boli prevažne staré a v havarijnom stave. Vedenie Pepsi preto rozhodlo o ich predaji do šrotu. Následne boli všetky lode predané nórskej spoločnosti a zošrotované. PepsiCo však z tohto obchodu stále profitovala, lode totiž odkúpila pomerne „za lacno.“ S pádom Sovietskeho zväzu skončila aj zlatá éra východoeurópskeho impéria spoločnosti PepsiCo. Síce následne rýchlo expandovala na novo vzniknuté trhy, už ale nebola jediným dovozcom zázraku zo západu. Napriek tomu však Rusko bolo až donedávna krajinou s tretím najväčším objemom vypitej Pepsi na svete (po USA a Mexiku). Kvôli svojej agresii proti Ukrajine a západným sankciám sa ale dovoz sladkej malinovky radikálne znížil.

Ilustračný obrázok.


Zdroje fotiek a obsahu:

Novinky

Arabsko-izraelské vojny: začiatok konfliktu

V nasledujúcich dvoch článkoch sa zameriame na príčiny zložitých vzťahov na Blízkom východe. Neustále pretrvávajúci konflikt medzi Židmi a moslimami dodnes spôsobuje vojny a teroristické útoky v oblasti....

Erwin Rommel: najlepší nemecký poľný veliteľ druhej svetovej vojny

Poľný maršal Erwin „Púštna líška“ Rommel patril k najvýraznejším osobnostiam armády Tretej ríše, a to aj napriek tomu, že bol vždy ochotný porušiť rozkaz, ktorý považoval za nesprávny. Tento vynikajúci...

Červený kríž: nositeľ troch Nobelových cien za mier

Červený kríž má po celom svete 16 miliónov členov, čo z neho robí najväčšiu neziskovú organizáciu na svete (podľa počtu členov). Jeho cieľom je okrem iného aj pomoc ľuďom zasiahnutým vojnovým konfliktom....

Albánske bunkre alebo čo môže spôsobiť paranoidný diktátor

V dnešnom článku sa zameriame na fenomén albánskych bunkrov. V tejto malej trojmiliónovej krajine sa nachádzajú státisíce železobetónových bunkrov z minulého storočia. Niektoré dnes slúžia ako múzeá,...

ANCHOR_TOP_TITLE

Ahoj!
Keby sme mohli, podali by sme vám ruku na pozdrav.
Bohužiaľ, nemôžeme to urobiť a musíme si navzájom potriasť vašimi cookies. Ste pripravení?
Dajú nám vedieť, ako sa našej stránke darí, a my vám budeme zobrazovať len reklamu, ktorá vás skutočne zaujíma.
Čo sú to súbory cookie?

Nastavenie cookies

Vaše súkromie je dôležité. Môžete si vybrať z nastavenia cookies nižšie. Čo sú to súbory cookie?