Môže nám to síce pripadať ako nejaký román Julesa Verna, ale tento príbeh sa naozaj udial. Šesť chlapcov vo veku 13 až 16 rokov dokázalo prežiť na pustom ostrove uprostred Pacifiku 15 mesiacov a vďaka vzájomnej spolupráci sa nakoniec všetci v zdraví vrátili domov.

Útek zo školy

Náš príbeh sa začal odohrávať v júni 1965 v Nuku'alufe, hlavnom meste súostrovia Tonga. Miestna katolícka internátna škola pre chlapcov bola navštevovaná deťmi z celého súostrovia a panoval v nej veľmi prísny režim. Šesť chovancov sa napokon rozhodlo, že toho už majú dosť. Šestnásťročný Stephen (Sione) Fataua, pätnásťročný Mano Totau a ich štyria mladší kamaráti Luke, Fatai, Tevita a Kolo sa jednoducho jedného rána vykradli zo školy a „vypožičali“ si rybársky čln, v ktorom plánovali vyraziť za dobrodružstvom. Pravdepodobne s cieľom doplávať na nejaký iný ostrov.

V člne mali len dve vrecia banánov, niekoľko kokosov a plynový varič. Nevzali si kompas ani mapu, takže ich plavba rozhodne nemohla dopadnúť dobre. Najprv však išlo všetko skvele, more bolo pokojné a obloha jasná. Počas prvej noci ale chlapci urobili fatálnu chybu, ktorá rozhodla o ich ďalšom osude: zaspali. Počas ich spánku sa totiž rýchlo zmenilo počasie a došlo k búrke. Kým si prebudení chlapci uvedomili nebezpečenstvo, tak už bolo neskoro na to čokoľvek podniknúť. Neovládateľný čln bol hnaný vetrom a vlnami do neznáma. Po ôsmich dňoch sa pred vyčerpanými a dehydratovanými chlapcami ako zázrakom objavil malý ostrov, na ktorom sa im podarilo pristáť.

Ostrov Ata, na ktorom stroskotanci strávili 15 mesiacov.

Stroskotanci

Chlapci mali obrovské šťastie, že sa im vôbec podarilo na ostrovček menom Ata naraziť a pristáť na ňom. Tento ostrovček (skôr kus skaly pokrytý palmovým hájom) má totiž len 1,5 km2 a nachádza sa v inak pomerne pustej časti Pacifiku. V minulosti na ňom bola domorodá dedina, ktorá ale bola v devätnástom storočí opustená.

Novopečení stroskotanci si veľmi rýchlo uvedomili v akom zúfalom sú postavení. Na ostrove totiž nebola pitná voda a neviedli okolo neho žiadne významné lodné trasy. Aj napriek tomu ale chlapci dokázali zachovať chladnú hlavu. Využili nedávneho dažďa a zozbierali z listov paliem vodu do škrupín kokosov, ktoré našli na ostrove. Veľkou vzpruhou sa pre nich stal aj oheň, ktorý rozrobil najstarší Stephen pomocou dvoch paličiek. Ten sa tiež spolu s pätnásťročným Manom ​​ujal vedenia chlapcov.

Chlapci sa dokázali veľmi rýchlo naučiť spolupracovať. Zbierali drevo, vodu a kokosy. Okrem toho neustále udržovali na pláži oheň. Každý deň potom zakončili hrou na primitívnu gitaru vyrobenú z kokosov a modlitbou. Okrem toho si rýchlo osvojili aj veľmi účinnú metódu riešenia rôznych sporov: vždy, keď sa medzi niektorými dvoma chlapcami začalo schyľovať k hádke, tak ostatní zasiahli a poslali oboch vinníkov na opačné konce ostrova. Po určitej dobe ich zavolali späť a všetko v pokoji prediskutovali. Vďaka tomu sa nenaplnili temné vízie Williama Goldinga z jeho knihy Pán múch. V tejto knihe autor načrtáva veľmi podobnú situáciu, chlapci však nie sú schopní spolupracovať, a nakoniec kvôli vzájomnej nenávisti dokonca zapália celý ostrov.

People: Šesť stroskotancov aj s gitarou, ktorú si vyrobili z kokosov. Fotografia vznikla roku 1966 pre austrálsky dokument.
People: Dvaja bývalí stroskotanci predvádzajú pre dokument, ako na ostrove jedli nachytané ryby.

15 mesiacov na ostrove

Na ostrove ale chlapci zažili aj krušné časy. Počas obdobia sucha im totiž došla voda a oni zostali odkázaní na krv z ulovených vtákov. Aj v tejto situácii si ale dokázali zachovať vieru a modlili sa za každého zabitého vtáka. Zďaleka najhoršie chvíle ale prišli po tom, čo Stephen spadol z útesu a zlomil si nohu. Ostatným sa našťastie podarilo vytiahnuť ho späť hore a ošetriť mu nohu pomocou vetiev a lístia.

Ich celková situácia sa zlepšila, až keď po nejakej dobe objavili pozostatky domorodej dediny, v ktorej našli taro (rastlina s jedlou hľuzou) a kurčatá. Celú dobu tiež udržovali oheň, čo sa im nakoniec vyplatilo. 6. októbra 1966 ho uzrela loď austrálskeho kapitána Petera Warnera, ktorý nariadil podrobnejší prieskum ostrova. Našiel tam šesť špinavých, ale zdravých chlapcov, ktorých sa rozhodol dopraviť domov.

The Guardian: Šesť stroskotancov spolu s Peterom Warnerom (tretí zľava) a ďalšími dvoma členmi jeho posádky. Fotografia bola urobená dva roky po záchrane chlapcov.

Z ostrova do väzenia

Po 16 mesiacoch sa tak mladí stroskotanci vrátili na ostrov Tonga. Ak by ste ale čakali srdcervúce privítanie, tak sa mýlite. Ihneď po príchode boli všetci chlapci zatknutí a uväznení za krádež lode. Našťastie si ich ale obľúbil kapitán Warner, ktorý ich dlh splatil. Chlapci sa tak mohli vrátiť k svojim rodičom a austrálsky kapitán sa po odvysielaní televíznej reportáže stal tonžským národným hrdinom. Bol dokonca pozvaný na audienciu k tonžskému kráľovi, pri ktorej mu bolo udelené právo na lov homárov v tonžských vodách.

Peter Warner nakoniec založil prosperujúcu rybársku spoločnosť, ktorej zamestnancami sa stali aj všetci stroskotanci z ostrova Ata. Ich príbeh nám dodnes ukazuje, že vďaka spolupráci a vzájomnej dôvere môžeme dokázať aj inak nemožné.


Zdroje fotiek a obsahu:

Novinky

Elitné jednotky: Francúzska cudzinecká légia

Francúzska cudzinecká légia je právom hrdá na to, že jej esprit de corps (morálka a duch jednoty) patrí k najvyšším na svete. Legionári sú vždy pripravení bojovať za Francúzsko, aj keď pochádzajú z rôznych...

Príbehy stroskotancov: Alexander Selkirk

Alexander Selkirk bol na konci sedemnásteho storočia za trest vysadený na pustý ostrov len so základným vybavením. Napriek tomu tam dokázal prežiť a po štyroch rokoch sa dočkal záchrany. Práve jeho príbeh...

Hiró Onoda: Muž, pre ktorého sa druhá svetová vojna skončila až v roku 1974

Hiró Onoda je dodnes v rodnom Japonsku symbolom starej japonskej oddanosti a vytrvalosti. Tento muž odmietol uveriť v kapituláciu Japonska a 22 rokov pokračoval vo svojej osobnej partizánskej vojne na...

Tipy na výlety v Ústeckom kraji

Ústecký kraj je známy predovšetkým ako priemyselný región. Napriek tomu sa aj tu nachádza množstvo zaujímavých výletných miest. V dnešnom článku vám prinášame pestrý výber – od skalných miest až po rozprávkové...

ANCHOR_TOP_TITLE

Ahoj!
Keby sme mohli, podali by sme vám ruku na pozdrav.
Bohužiaľ, nemôžeme to urobiť a musíme si navzájom potriasť vašimi cookies. Ste pripravení?
Dajú nám vedieť, ako sa našej stránke darí, a my vám budeme zobrazovať len reklamu, ktorá vás skutočne zaujíma.
Čo sú to súbory cookie?

Nastavenie cookies

Vaše súkromie je dôležité. Môžete si vybrať z nastavenia cookies nižšie. Čo sú to súbory cookie?