Hľadaný výraz musí mať viac ako 2 znaky.
V dnešnom článku sa zameriame na osudy Shackletonovej transantarktickej expedície. Tento muž, zatienený svojimi známejšími kolegami Amundsenom a Scottom, dokázal aj po stroskotaní v ľadovej pustatine udržať disciplínu a vieru na záchranu. Sám potom spolu s piatimi druhmi podnikol jednu z najšialenejších plavieb ľudských dejín.
Ernest Henry Shackleton
Hlavný hrdina tohto príbehu sa narodil v Írsku roku 1874. Ako šestnásťročný vstúpil do obchodného námorníctva a roku 1900 sa prihlásil do expedície slávneho britského polárnika Roberta Falcona Scotta. Ten si ho veľmi obľúbil a vybral ho do trojčlennej expedície do vnútrozemia Antarktídy. Cestou späť však Shackleton ochorel a musel sa predčasne vrátiť do Británie. Tam sa oženil a začal pracovať ako novinár, stále sa mu však vracali spomienky na šíre snehové pláne a neprebádané krajiny.
Roku 1907 preto usporiadal vlastnú výpravu k južnému pólu, nazvanú Nimrod podľa ich lode. S tromi spoločníkmi sa dostal do rekordnej vzdialenosti 178 km od južného pólu. Kvôli smrti poníkov a nedostatku zásob však musel nariadiť návrat. Tu sa prejavil ako pravý vodca, ktorý dával svojim priateľom vlastné prídely jedla a prakticky ich „dotiahol“ späť do základného tábora. Výprava bola napriek tomu veľmi úspešná - iná skupina polárnikov zdolala najvyššiu antarktickú horu Mt. Erebus. Shackleton sa vrátil ako hrdina a bol povýšený do šľachtického stavu.
Sir Ernest Henry Shackleton; na fotke pred rokom 1909.
Štvorčlenná výprava k južnému pólu: zľava Frank Wild, Ernest Shackleton, Eric Marshall a Jameson Adams.
Expedícia Endurance a ľadová kryha
V Británii v roku 1911 zastihla Shackletona správa o dobytí južného pólu Norom Amundsenom. Rozhodol sa teda, že roku 1914 usporiada výpravu, ktorá zatieni všetky ostatné antarktické expedície. Plán bol jednoduchý: jedna skupina, vedená samotným Shackletonom, sa mala vydať na lodi Endurance do Wellsovho mora (južne od Južnej Ameriky). Malá výprava mala dôjsť na južný pól a pokračovať ďalej, podporovaná druhou časťou expedície. Cieľom bol tábor druhej časti výpravy južne od Austrálie. Všetko sa však veľmi rýchlo pokazilo.
Prelom roku 1914 a 1915 bol extrémne chladný a v januári 1915 (teda uprostred antarktického leta) bola Endurance uväznená v ľade a unášaná ďalej na juh. V tejto situácii prežili zimu a polárnu noc. Nakoniec došlo k úplnej katastrofe: Endurance bola rozdrvená a všetkých 26 účastníkov výpravy stroskotalo pri brehoch Antarktídy.
Loď Endurance uveznená v lade, ako ju zachytil fotograf výpravy Fred Hurley.
Pokus o o vyslobodenie lode Endurance.
Sloní ostrov a posledný pokus o záchranu
Kvôli snehu nebolo možné pokračovať po súši, takže na Vianoce roku 1915 rozbili Shackletonovi muži tábor na ľadovej kryhe. Po štyroch mesiacoch čakania kryha konečne dodriftovala až na voľné more. Shackleton potom viedol svojich mužov v troch malých člnoch až na 400 kilometrov vzdialený Sloní ostrov. Tu našli pevnú krajinu a dostatok tuleňov na lov.
Ostrov sa však nachádzal ďaleko od lodných trás a opäť začínala zima. Shackletonovi začínalo byť jasné, že pokiaľ sa nestane zázrak, tak bude ich osud spečatený. Vymyslel teda šialený plán. S piatimi ďalšími mužmi sa rozhodol vyplávať na sedem metrov dlhom člne so štyrmi veslami a dosiahnuť Južnú Georgiu, kde bola stála veľrybárska stanica. Teda preplaviť sa 1 300 km najmenej preskúmaným svetovým oceánom.
Spúšťanie člna James Caird na vodu na more, pri pobreží Slonieho ostrova 24. apríla 1916.
Konečne záchrana
Strastiplná cesta člna James Caird trvala šestnásť dní. Vďaka lodnému tesárovi, ktorý neustále opravoval čln a navigátorovi, ktorý iba pomocou sextantu dokázal presne držať smer, sa nakoniec James Caird doslova rozbil o brehy Južnej Georgie. Bohužiaľ presne na druhej strane nepreskúmaného divokého ostrova, než stála veľrybárska stanica.
Sám Shackleton vyrazil spolu s dvoma druhmi na poslednú cestu o všetko. Za 38 hodín prekonali 46 kilometrov cez 2 000 metrov vysoké pohorie a boli zachránení, rovnako ako zvyšní dvaja muži. Shackleton viedol ľadoborec k Sloniemu ostrovu a 30. 8. 1916 boli všetci jeho muži zachránení.
Británia ich vítala ako hrdinov, bohužiaľ sa však vrátili bez troch mužov z druhej časti výpravy, ktorí zahynuli v Antarktíde. Shackleton usporiadal o pár rokov neskôr ďalšiu výpravu, pri brehoch Južnej Georgie však umiera na infarkt. Britský polárnik Raimund Priestly vyhlásil roku 1956:
„Pre vedecký výskum mi dajte Scotta, pre rýchly a efektívny postup Amundsena, ale až nastane pohroma a zmiznú všetky nádeje, tak pokľaknite a modlite sa k Shackletonovi.”
20 polárnikov z Endurance (+ fotograf) na Slonom ostrove.
Zdroje obsahu a fotiek:
- https://cs.wikipedia.org/wiki/Ernest_Henry_Shackleton
- https://cs.wikipedia.org/wiki/Roald_Amundsen
- https://cs.wikipedia.org/wiki/Shackletonova_expedice
- https://en.wikipedia.org/wiki/Imperial_Trans-Antarctic_Expedition
- https://cs.wikipedia.org/wiki/Robert_Falcon_Scott
- https://cs.wikipedia.org/wiki/Sextant
- https://cs.wikipedia.org/wiki/Slon%C3%AD_ostrov
- https://en.wikipedia.org/wiki/Voyage_of_the_James_Caird
- https://cs.wikipedia.org/wiki/Ji%C5%BEn%C3%AD_Georgie
- https://en.wikipedia.org/wiki/Nimrod_(ship)
- https://cs.wikipedia.org/wiki/Mount_Erebus
- https://www.stream.cz/zivoty-slavnych/mraz-hlad-amputovani-prstu-a-pak-zazrak-fantasticky-hrdinsky-cin-zachranil-posadku-na-antarktide-64667017
- https://www.denik.cz/ze_sveta/antarktida-shackleton-pribeh-polarnik-zacharana.html
Novinky
John Donohue a jeho šialená pivná cesta do vietnamskej vojny.
V novembri roku 1967 vyrazil americký veterán John „Chickie“ Donohue na vlastnú päsť do pekla vietnamskej vojny. V batohu mal iba zoznam svojich priateľov zo susedstva, osobné listy a hromadu piva. Rozhodol...
Príbehy stroskotancov: Shackletonova expedícia
V dnešnom článku sa zameriame na osudy Shackletonovej transantarktickej expedície. Tento muž, zatienený svojimi známejšími kolegami Amundsenom a Scottom, dokázal aj po stroskotaní v ľadovej pustatine...
Mazaný a mazanejší – história vojenských šifier (2)
V druhej časti článku sa pozrieme na ďalší rozvoj kryptografie. Šifry hrali v novovekej diplomacii a vojenstve kľúčovú úlohu. O výsledku jednotlivých bitiek často rozhodovali matematici či šachisti v...
Mazaný a mazanejší – história vojenských šifier (1)
Vojny často nerozhodujú generáli, ale dobrá komunikácia a logistika. Schopný spravodajca môže byť cennejší ako pluk vojakov. Snahou protivníka je samozrejme komunikáciu nepriateľa infiltrovať a využiť...