Prejsť na hlavný obsah stránky
Shackeltonova_expedice_1
V dnešnom článku sa zameriame na osudy Shackletonovej transantarktickej expedície. Tento muž, zatienený svojimi známejšími kolegami Amundsenom a Scottom, dokázal aj po stroskotaní v ľadovej pustatine udržať disciplínu a vieru na záchranu. Sám potom spolu s piatimi druhmi podnikol jednu z najšialenejších plavieb ľudských dejín.

Ernest Henry Shackleton

Hlavný hrdina tohto príbehu sa narodil v Írsku roku 1874. Ako šestnásťročný vstúpil do obchodného námorníctva a roku 1900 sa prihlásil do expedície slávneho britského polárnika Roberta Falcona Scotta. Ten si ho veľmi obľúbil a vybral ho do trojčlennej expedície do vnútrozemia Antarktídy. Cestou späť však Shackleton ochorel a musel sa predčasne vrátiť do Británie. Tam sa oženil a začal pracovať ako novinár, stále sa mu však vracali spomienky na šíre snehové pláne a neprebádané krajiny.

Roku 1907 preto usporiadal vlastnú výpravu k južnému pólu, nazvanú Nimrod podľa ich lode. S tromi spoločníkmi sa dostal do rekordnej vzdialenosti 178 km od južného pólu. Kvôli smrti poníkov a nedostatku zásob však musel nariadiť návrat. Tu sa prejavil ako pravý vodca, ktorý dával svojim priateľom vlastné prídely jedla a prakticky ich „dotiahol“ späť do základného tábora. Výprava bola napriek tomu veľmi úspešná - iná skupina polárnikov zdolala najvyššiu antarktickú horu Mt. Erebus. Shackleton sa vrátil ako hrdina a bol povýšený do šľachtického stavu.

TheSouthernParty
Štvorčlenná výprava k južnému pólu: zľava Frank Wild, Ernest Shackleton, Eric Marshall a Jameson Adams.

Expedícia Endurance a ľadová kryha

V Británii v roku 1911 zastihla Shackletona správa o dobytí južného pólu Norom Amundsenom. Rozhodol sa teda, že roku 1914 usporiada výpravu, ktorá zatieni všetky ostatné antarktické expedície. Plán bol jednoduchý: jedna skupina, vedená samotným Shackletonom, sa mala vydať na lodi Endurance do Wellsovho mora (južne od Južnej Ameriky). Malá výprava mala dôjsť na južný pól a pokračovať ďalej, podporovaná druhou časťou expedície. Cieľom bol tábor druhej časti výpravy južne od Austrálie. Všetko sa však veľmi rýchlo pokazilo.

Prelom roku 1914 a 1915 bol extrémne chladný a v januári 1915 (teda uprostred antarktického leta) bola Endurance uväznená v ľade a unášaná ďalej na juh. V tejto situácii prežili zimu a polárnu noc. Nakoniec došlo k úplnej katastrofe: Endurance bola rozdrvená a všetkých 26 účastníkov výpravy stroskotalo pri brehoch Antarktídy.

TryingToCutAWayForTheShip
Pokus o o vyslobodenie lode Endurance.

Sloní ostrov a posledný pokus o záchranu

Kvôli snehu nebolo možné pokračovať po súši, takže na Vianoce roku 1915 rozbili Shackletonovi muži tábor na ľadovej kryhe. Po štyroch mesiacoch čakania kryha konečne dodriftovala až na voľné more. Shackleton potom viedol svojich mužov v troch malých člnoch až na 400 kilometrov vzdialený Sloní ostrov. Tu našli pevnú krajinu a dostatok tuleňov na lov.

Ostrov sa však nachádzal ďaleko od lodných trás a opäť začínala zima. Shackletonovi začínalo byť jasné, že pokiaľ sa nestane zázrak, tak bude ich osud spečatený. Vymyslel teda šialený plán. S piatimi ďalšími mužmi sa rozhodol vyplávať na sedem metrov dlhom člne so štyrmi veslami a dosiahnuť Južnú Georgiu, kde bola stála veľrybárska stanica. Teda preplaviť sa 1 300 km najmenej preskúmaným svetovým oceánom.

1280px-LaunchingTheJamesCaird2
Spúšťanie člna James Caird na vodu na more, pri pobreží Slonieho ostrova 24. apríla 1916.

Konečne záchrana

Strastiplná cesta člna James Caird trvala šestnásť dní. Vďaka lodnému tesárovi, ktorý neustále opravoval čln a navigátorovi, ktorý iba pomocou sextantu dokázal presne držať smer, sa nakoniec James Caird doslova rozbil o brehy Južnej Georgie. Bohužiaľ presne na druhej strane nepreskúmaného divokého ostrova, než stála veľrybárska stanica.

Sám Shackleton vyrazil spolu s dvoma druhmi na poslednú cestu o všetko. Za 38 hodín prekonali 46 kilometrov cez 2 000 metrov vysoké pohorie a boli zachránení, rovnako ako zvyšní dvaja muži. Shackleton viedol ľadoborec k Sloniemu ostrovu a 30. 8. 1916 boli všetci jeho muži zachránení.

Británia ich vítala ako hrdinov, bohužiaľ sa však vrátili bez troch mužov z druhej časti výpravy, ktorí zahynuli v Antarktíde. Shackleton usporiadal o pár rokov neskôr ďalšiu výpravu, pri brehoch Južnej Georgie však umiera na infarkt. Britský polárnik Raimund Priestly vyhlásil roku 1956:

 

„Pre vedecký výskum mi dajte Scotta, pre rýchly a efektívny postup Amundsena, ale až nastane pohroma a zmiznú všetky nádeje, tak pokľaknite a modlite sa k Shackletonovi.”
Elephant_island_party
20 polárnikov z Endurance (+ fotograf) na Slonom ostrove.

Zdroje obsahu a fotiek:

Novinky

Navigačné prístroje pred vynálezom GPS

Svoju presnú polohu a svetové strany dnes môžeme jednoducho určiť pár kliknutiami v mobile, no aj tak sa niekedy môže hodiť poznať tradičnejšie navigačné nástroje, ktoré ľudia používali pri objavovaní...

Elitné jednotky: Navy SEALs

Navy SEALs patria medzi najprestížnejšie jednotky americkej armády a napriek relatívne malému počtu nasadených vojakov majú za sebou mnoho úspešných misií po celom svete. Práve preto patrí výberové konanie...

Elitné jednotky: Francúzska cudzinecká légia

Francúzska cudzinecká légia je právom hrdá na to, že jej esprit de corps (morálka a duch jednoty) patrí k najvyšším na svete. Legionári sú vždy pripravení bojovať za Francúzsko, aj keď pochádzajú z rôznych...

Príbehy stroskotancov: Alexander Selkirk

Alexander Selkirk bol na konci sedemnásteho storočia za trest vysadený na pustý ostrov len so základným vybavením. Napriek tomu tam dokázal prežiť a po štyroch rokoch sa dočkal záchrany. Práve jeho príbeh...

ANCHOR_TOP_TITLE

Ahoj!
Keby sme mohli, podali by sme vám ruku na pozdrav.
Bohužiaľ, nemôžeme to urobiť a musíme si navzájom potriasť vašimi cookies. Ste pripravení?
Dajú nám vedieť, ako sa našej stránke darí, a my vám budeme zobrazovať len reklamu, ktorá vás skutočne zaujíma.
Čo sú to súbory cookie?

Nastavenie cookies

Vaše súkromie je dôležité. Môžete si vybrať z nastavenia cookies nižšie. Čo sú to súbory cookie?