Spravodaj

Gervais Raoul Lufbery sa narodil v marci 1885 vo francúzskom Clermonte. Jeho otec bol Američan, jeho matka Francúzska, ktorá ho vychovala. Jeho detstvo sa nieslo v znamení práce v malej miestnej továrni na čokoládu. Keď ho práca omrzela, jednoducho sa vydal na skusy do sveta. Cesty ho zaviedli postupne do Tuniska, Egypta, Nemecka, Turecka a do Južnej Ameriky. Potom išiel na návštevu otcovej rodiny v Connecticute a nakoniec "zaparkoval" v roku 1907 v New Orleans, kde sa rozhodol vstúpiť do americkej armády. LUF, spolu s 20. pechotným regimentom, zamieril do Ázie, kde získal povesť najlepšieho strelca v pluku. Počas služby v armáde slúžil v posádkach v Japonsku, Číne a dokonca sa zúčastnil bojov na Filipínach.

Po odslúžení svojej služby Lufbery zostal v Ázii. Pracoval napríklad ako sprievodca na dráhe v Bombaji, odkiaľ bol vyhodený za bitku s jedným z najbohatších indických kupcov tej doby. Rok 1912 trávil LUF v Saigone, kde stretol francúzskeho letca Marca Pourpe, ktorý sa živil ako letecký akrobat predvádzajúce s lietadlom "šialenosti", ako boli prelety pod mostom, pristátie na vlakoch apod. Keď Lufbery videl o čo ide, okamžite sa ponúkol ako osobný mechanik. Na otázku či má nejaké skúsenosti, len odvetil niečo ako: "Toto je prvé lietadlo, čo som kedy videl, ale všetko potrebné sa naučím."

A tak sa učil ...

V skutočnosti sa Raoul Lufbery nielenže naučil, ako lietadlá fungujú, ale stal sa jedným z najlepších mechanikov na svete. Okrem toho, že so svojím priateľom Marcom predvádzali leteckú show naprieč Európou, Áziou a Blízkym Východom, boli prvými ľuďmi, ktorí doručili poštu v Egypte.

Lenže, prišiel rok 1914 a v Európe začala Veľká vojna pričom Marc Pourpe ako správny patriot okamžite zareagoval na volanie do zbrane. Lufbery sa prihlásil s ním, pričom dúfal, že bude ďalej pracovať ako mechanik na Pourpeho novom lietadle Nieuport. Bohužiaľ nastal veľký problém ... Lufbery slúžil v americkej armáde a podľa francúzskych tabuliek bol teda "Amik". A ak chcel ako Amik bojovať, musel sa pridať do Cudzineckej légie...

Lufbery slúžil s vyznamenaním ako strelec v Legii, pričom sa zúčastnil hneď niekoľkých bojov na začiatku vojny. Nakoniec však jeho starý kamarát Pourpe potiahol za nitky (vtedajší letci boli tak trochu celebrity) a Lufbery bol prevelený k letectvu a mohol sa začať opäť starať o lietadlo svojho priateľa. Tak to šlo po nejakú dobu, kým nedošlo ku katastrofe a Marc Pourpe bol zabitý na nebi nad Verdunom.

Jeho mechanik, Raoul Lufbery, prisahal pomstu.

Lufbery sa naučil lietať v rekordnom čase. Najprv lietal na bombardéry na západnom fronte, ale po pár mesiacoch dostal príležitosť pridať sa k novej letke, vznikajúcej v rámci francúzskeho letectva. Rovnako ako u Cudzineckej légii, aj tu boli dôstojníci Francúzi, ale piloti boli americkí dobrovoľníci (USA oficiálne vstúpila do vojny až v roku 1917), ktorí boli dychtiví ponúknuť svoje služby. Francúzi jednotku umiestnili kúsok od Verdunu a pomenovali ju Lafayette Eskadrila, na počesť markíza La Fayette, ktorý sa významne podieľal na americkej vojne za nezávislosť.

Raoul Lufbery, v tom čase už 31-ročný seržant s veľkým množstvom bojových skúseností, sa stal de facto veliteľom jednotky a nakoniec jej esom.

Ako veliteľ a eso si tiež dovolil istú dávku výstrednosti. V Paríži si zakúpil dvojicu malých levov. Samca pomenoval Whiskey, to pretože whisky miloval a samicu pomenoval Soda, pretože s Whiskey dobre vychádzala. Párik levov ho sprevádzal prakticky všade, kam išiel. Túto dvojicu zvierat nájdete prakticky na všetkých obrazoch, ktoré o eskadre vznikli. Po vojne boli obidva levy umiestnené do zoo v Paríži.

Lufbery podľa všetkého nebol extrémne talentovaným pilotom, ale mal jednu unikátnu výhodu. Pretože sám lietadlá opravoval, veľmi dobre vedel ako fungujú a ako z nich vymačknúť maximálny výkon. Na svojom stroji pracoval tak usilovne, že si osobne naleštil každý náboj, aby predišiel akémukoľvek zaseknutiu zbraní. Jeden z jeho spolubojovníkov dokonca napísal, že Lufbery je úžasný mechanik a radšej by mal jeho lietadlo z druhej ruky než akýkoľvek nový stroj rovno z továrne.

Vtedajšie lietadlá boli úplne iné ako tie dnešné (nečakane). Na ich výrobu sa používalo predovšetkým plátno a drevo, padáky neexistovali, piloti mali k dispozícii len letecké okuliare, teplé oblečenie a osobnú pištoľ. Piloti sa do boja púšťali v rýchlostiach okolo 200 km / h, zatiaľ čo sa preplietali protilietadlovou paľbou v lietadle, ktoré sa dalo zostreliť pomocou opakovacej pušky. Dogfight navyše prebiehali na vzdialenosť, kedy piloti dokázali vidieť výraz tváre toho druhého v muškách svojich guľometov, ktoré neboli vytvorené do bojov vo vysokých výškach.

Prvého zostrelu dosiahol Lufbery 30. júla roku 1916, kedy podporoval nálet na továrne na muníciu v Karlsrube. Jeho obeťou sa stalo veľké trojmiestne lietadlo Aviatic. O niekoľko týždňov neskôr pribudol druhý zostrel a keď bola celá letka prevelená na podporu útoku pri Somme, Lufbery už bol eso so šestnástimi zostrelmi (a jedným zostrelom nepotvrdeným). Lufbery sám už o niekoľko lietadiel "pod zadkom" prišiel a prežil niekoľko núdzových pristátí.

Počas iba troch rokov si zvykol na niekoľko bojových misií denne, krátky odpočinok slúžiaci k vyspaniu a opravám lietadla. Do toho pil whisky a kŕmil svojich hladných miláčikov. Raoul Lufbery zostrelil sedemnásť nepriateľských lietadiel, prežil tri havárie a získal toľko ocenení a medailí, že sa s nimi dalo tapetovať.

USA sa oficiálne do Prvej svetovej vojny pridali v roku 1917, a keď sa tak stalo, Amerika zúfalo potrebovala skúsených pilotov. Lafayettova eskadróna bola rozpustená a jej piloti boli využití k tréningu nových pilotov do akcie. Lufbery bol povýšený na majora a bol pridelený k 94. letke, kde učil a organizoval pilotov. Napriek tomu, že trpel reumatizmom a niekoľkými ďalšími chorobami, Lufbery dokázal zostreliť ďalšie dva lietadlá a jeho muži ho uctievali ako žijúcu legendu.

Jedno neskoré popoludnie 19. mája roku 1918 major Lufbery vykonával inšpekciu pilotov a vybavenia, keď sa nad letiskom objavilo nemecké prieskumné lietadlo, ktoré niekoľkokrát pokropilo miestnych mechanikov, lietadlá a pilotov niekoľkými dávkami z guľometov.

Lufbery urobil to, čo by každý veliteľ - tvrďas urobil. Nasadol na motocykel a došiel k prvému stíhaču, ktorý bol v dosahu, naštartoval a letel si to vybaviť s nepriateľom.

Po chvíli letu sa mu ho podarilo dostihnúť, ale po prvej dávke sa mu zasekli guľomety ... Odvetná palba zapálila motor jeho stroja. Spomalil, znížil výšku a pokúsil sa vyskočiť z lietadla do neďalekého jazera (pamätajte, padák v tej dobe neexistoval). Bohužiaľ jazero minul, nabodol sa na plot a okamžite zomrel.

Keď sa Luftberryho muži dozvedeli o jeho smrti, každý americký a francúzsky pilot vzlietol, aby pomstil svojho veliaceho dôstojníka. Za popoludnie sa im podarilo zostreliť štyri nemecká lietadla a to vrátane prieskumného lietadla, ktoré mohlo za jeho smrť. Major Raoul Lufbarry bol následne pochovaný so všetkými vojenskými poctami.

Česť jeho pamiatke!