Spravodaj

Kto oznamuje lavínové nebezpečenstvo

Kombinácia prvého jarného slniečka a nočného primŕzania sa môže veľmi rýchlo vyhrotiť. Horská služba má teraz napilno. V Európe a väčšinou aj inde vo svete totiž patrí vydávanie informácií o lavínovom nebezpečenstve práve do kompetencií horských služieb. Ich pracovníci môžu zo všetkých možných zdrojov sledovať vývoj počasia a zároveň predikovať stupeň ohrozenia vďaka vlastnému meraniu priamo v teréne. Než sa teda vydáte kamkoľvek na výlet, overte si schodnosť trás pri príslušnej horskej službe a na mieste dbajte na jej pokyny.

Ako spoznať, že hrozí lavína?

Lavínoví experti sledujú predpoveď a skúmajú zloženie snehovej pokrývky. Tak napríklad teraz na jar vedia, že vďaka slniečku, ktoré sa cez deň opiera o svahy, môže sneh zvlhnúť a oťažieť. A na mieste si overí, ako veľmi je snehová pokrývka prevlhnutá, čo je pre riziko vzniku lavíny rozhodujúce.

To by sme mali ale len jarnú situáciu. Takýchto typických situácií a identifikačných postupov existuje celý rad a učia sa ich ako záchranári, tak laici – milovníci horských zimných výletov i extrémnych športov. Existuje aj tzv. Päť typov lavínových problémov definovaných Európskou službou varovania pred lavínami (EAWS). Je to nový sneh, naviaty sneh, starý sneh, mokrý sneh a kĺzavé lavíny. Ako lavínoví neprofesionáli sa ale nebudeme zaoberať detailmi jednotlivých modelov a prejdeme rovno k výstrahám, ktoré nás zaujímajú najviac – ku stupňom a farbám lavínového nebezpečenstva. Naučte sa ich rozpoznávať, podobne ako v lete vlajky na pláži.

Príroda vs. človek

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri lavínach hrá úlohu nielen príroda, ale aj človek. Preto tiež v popise lavínových výstrah vidíme termíny ako „samovoľné lavíny” a „lavíny pri zaťažení”. Zaťaženie môže samozrejme spôsobiť čokoľvek, ale v mnohých prípadoch sú to lyžiari a skialpinisti, ktorí sa pohybujú vo voľnom teréne, alebo aj horolezci. A práve títo ľudia sú potom proti sile snehu takmer bezmocní.

Samozrejme je lepšie sa do rizikových situácií vôbec nedostávať. Napriek tomu prikladáme pár „babských rád”, čo robiť v lavíne. Hovorí sa napríklad, že má človek čo najdlhšie „plávať“, potom sa stočiť do klbka a dať ruku pred ústa, aby mal aspoň malú šancu na vzduchovú kapsu. Pod snehom sa potom nesnažte príliš vyčerpávať, ale odpľujte si, aby ste vedeli, kde je hore a dole a skúste začať hrabať. Ale to je všetko véééľmi diskutabilné. Berte to, prosíme, s rezervou a skôr sa držte svätej trojice (pozri nižšie) a tiež základné rady – nikdy nestrácať nádej!

Najväčšia lavína sveta.
Jej osud spečatilo more

U nás hrozia lavíny v Tatrách. U našich susedoch v Krkonošiach a Jeseníkoch, či  Alpách. To však stále nie je nič proti takým veľhorám, ako sú Andy. Práve v nich boli ľudia svedkami najväčšej lavíny, akú svet kedy spoznal. Bohužiaľ. Stalo sa to 10. januára roku 1962 na peruánskej hore Huascarán (6 768 m). V noci sa tu odtrhol veľký kus ľadovca a bral so sebou celé dediny. Za necelých 7 minút bolo po všetkom. V údolí ležala dvanásť metrov vysoká a šesť miliónov ton ťažká masa snehu, ľadu a blata.

Ale to nie je všetko. 31. mája 1970 sa z tejto hory zosunula ďalšia lavína. A tentoraz ešte ničivejšia ako prvá. Uvoľnený ľadovec meral niekoľko kilometrov a rýchlosťou 200 km/h zmietol mestá Yungay a Huaraz a množstvo ďalších dedín. O život prišli desaťtisíce Peruáncov, nehovoriac o zvieratách a státisíkoch zranených. Medzi nimi aj 14 Českoslovákov. A príčina tohto nešťastia? Podmorské zemetrasenie.

„Do voľného terénu na horách nevyrážajte bez tzv. svätej trojice – lavínového vyhľadávača, sondy a lopaty.”