Spravodaj

Povinná vojna pre všetkých mužov

Tento tradičný systém sa stále uplatňuje v 11 európskych krajinách. V Rusku, Bielorusku a na Ukrajine sa ale samozrejme všetko zmenilo kvôli prebiehajúcej vojne. Ostatné štáty s povinnou prezenčnou vojenskou službou sú: Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Moldavsko, Rakúsko, Švajčiarsko a Turecko. Niektoré štáty, ako napríklad Rakúsko, ju nikdy nezrušili, iné sa ale rozhodli znovu zaviesť vojnu po ruskej invázii na Krym roku 2014. Doba služby sa v jednotlivých štátoch líši, najčastejšie sa ale pohybuje medzi 6 a 12 mesiacmi. Vo väčšine štátov (napr. Dánsko alebo Estónsko) tiež nerukujú všetci, ale iba časť populácie. Túto časť tvoria dobrovoľníci doplnení o nútených odvedencov, v Litve sa dokonca žrebuje.

Škandinávsky systém

 Nórsko je jedným z mála štátov, ktoré zaviedlo vojnu aj pre ženy. Stalo sa tak roku 2015. Nórsky systém je však celkovo veľmi výberový, do armády nastupuje na ročnú službu iba asi 30 % mladých ľudí. Služba je teda pomerne prestížna a nejedná sa o nezmyselne strávený rok ako v predchádzajúcich socialistických štátoch. Rovnosť pohlavia, ktorá je pre Norov veľmi dôležitá, sa prejavuje aj v armáde. Muži aj ženy spoločne obývajú kasárne a počas cvičenia môžu dokonca spoločne spať v stanoch. Vojačky našli uplatnenie napríklad počas misií v Afganistane, kedy bolo z hľadiska miestnych zvykov neprípustné, aby ženu prehľadával muž.

Veľmi podobnou cestou sa vydalo aj Švédsko, ktoré obnovilo povinnú vojenskú službu v roku 2017, predovšetkým kvôli obavám z rastúcej aktivity Ruska v Baltskom mori. Všetci mladí ľudia, muži aj ženy, musia vyplniť dotazník o svojej psychickej a vojenskej spôsobilosti. Armáda si nakoniec vyberie tie najlepšie, aby doplnila stavy profesionálov. Napríklad minulý rok narukovalo len 8 000 mladých Švédov zo 100 000 dostupných. Vojaci a vojačky navyše poberajú žold vo výške 14 euro na deň. Pokiaľ je ale niekto vybraný, nemá možnosť službu odmietnuť. Tento systém vyvolal záujem aj medzi nemeckými politikmi, niektorí právnici ale upozornili, že tento systém by odporoval nemeckej ústave.

Odhodlaní Fíni

Rozhodne najkvalitnejšiu a najodhodlanejšiu armádu Škandinávskeho polostrova ale majú Fíni. Tento 5,5-miliónový štát má cez 1 300 km dlhú hranicu s Ruskom a kvôli trpkým skúsenostiam zo Severnej vojny vždy kládol dôraz na kvalitnú armádu. Vojenská služba tak nikdy nebola zrušená a je povinná pre každého muža staršieho ako 19 rokov. Ženy môžu nastúpiť dobrovoľne. Každý z brancov musí na vojne stráviť 6, 12 alebo 18 mesiacov, záleží na type vojska. Navyše sa musí naďalej zúčastňovať krátkych cvičení.

A čo my?

V poslednom čase začínajú aj na Slovensku silnieť hlasy volajúce po znovuzavedení povinnej vojenskej služby. Argumentujú zhoršením bezpečnostnej situácie vo svete a potreby lepšej armády. Kritici na druhú stranu upozorňujú na zbytočnú ekonomickú záťaž a plytvanie času. Ak by k opätovnému zavedeniu základnej vojenskej služby došlo, myslím si, že najvhodnejšie by bolo použiť moderné západné systémy podľa vzoru Nórska či Rakúska a nevracať sa k zbytočnému „hraniu na vojačikov“.