Píše sa rok 1914. Európou otriasa správa o atentáte na rakúsko-uhorského arcivojvodu Františka Ferdinanda a hneď vzápätí sa ocitáme v prvej svetovej vojne. Amerika sa do nej pridáva až o 3 roky neskôr, ale továrne už idú naplno. „Zbrojíme”, vyzýva prezident Woodrow Wilson. A vtedajšia Rada pre Národnú obranu dokonca uvažuje o zákaze výroby hračiek a presmerovaní priemyslu na výrobu zbraní a munície. Všetko nasvedčuje tomu, že Vianoce nebudú. Minimálne v roku 1917 a kto vie, čo bude ďalej...
Našťastie Amerike vládne „kráľ hračiek” a olympijský atlét A. C. Gilbert. Narodil sa v roku 1884 v Saleme v Oregone a jeho almou mater bola prestížna Yaleova univerzita, kde získať titul v športovej medicíne.
V roku 1900 prekonal svetový rekord na bradlách a v roku 1906 vytvoril dva svetové rekordy v skoku o žrdi. Bol to ale aj kúzelník (čím financoval svoje vzdelanie) a vynálezca. Okrem iného vynašiel v roku 1906 skrinku pre skok o žrdi.
Namiesto lekárskej kariéry si v roku 1907 vybral rolu zakladateľa spoločnosti Mysto Manufacturing Company, ktorú neskôr premenoval na A. C. Gilbert Company a ašpiroval s ňou na najväčšieho výrobcu hračiek na svete. Vyrábal napríklad sety pre kúzelníkov a vtedy populárne kovové stavebnice. V rovnakom roku sa Gilbert stal aj členom Toy Manufacturers – Asociácie hračiek, založenej v roku 1916.
So vstupom USA do vojny vytvorili americkí výrobcovia hračiek Výbor vojnových služieb a ustanovili Gilberta jeho predsedom. A práve to sa neskôr ukázalo ako veľmi dobrý ťah. Pre Vianoce určite.
V rámci zbrojenia a zásobovania Európy zakázala vláda USA výrobu nepodstatných položiek. Hračky patrili medzi ne a deti aj ich rodičia sa začali strachovať, aby v tom roku vôbec boli nejaké Vianoce.
A.C. Gilbert s rozhodnutím vlády nesúhlasil a usporiadal v kancelárii ministra námorníctva Josephusa Danielsa schôdzku s vládnymi úradníkmi a pomohol tu pred Radou pre Národnú obranu presadiť názor, že hračky sú základné položky. Konkrétne to boli hračky pre chlapcov, pretože schôdzka sa týkala využitia ocele na výrobu zbraní a munície. Z ocele sa ale vyrábali aj vláčiky, modely a kovové stavebnice, čo sa vtedy považovalo za hračky pre chlapcov (bábiky pre dievčatá si môžu ľudia vyrobiť ľahko doma).
Na portáli History of Yesterday možno dokonca dohľadať úryvok z Gilbertovho príhovoru:
Na život chlapcov majú najväčší vplyv ich hračky. Chlapci sa chcú baviť, nielen učiť. Hračky im ale môžu poskytnúť oboje... Americký chlapec je skutočný chlapec a chce skutočné hračky. Chce zbrane, ktoré naozaj strieľajú. Dali sme mu preto vzduchovku hneď vo chvíli, keď bol dosť veľký na to, aby ju udržal. Práve kvôli hračkám, ktoré mali v detstve, sú americkí vojaci najlepšími strelcami na francúzskych bojiskách... Amerika je domovom hračiek, ktoré vzdelávajú aj bavia. Chlapci predstavujú budúcnosť, ktorá naštartuje cestu k budovaniu, nie k ničeniu.
Gilbert priniesol vtedy na schôdzku aj skutočné hračky a predviedol ich svojim kolegom, čo bola skvelá taktika. Muži si spomenuli na svoje vlastné detstvo. Minister obchodu sa údajne záľubne zadíval na parný strojček a zvolal: „Na motore, ako je tento, som sa naučil základy inžinierstva.”
A bolo vymaľované. Vizuálne pomôcky podčiarkli dôležitosť a pravdivosť Gilbertových slov a presvedčili úradníkov, že hračky sú pre rozvoj americkej mládeže nevyhnutné. Vianoce boli zachránené a hračky to zvládli, ako povedal neskôr Gilbert novinárom, keď mu gratulovali k úspechu jeho prezentácie.
