Hľadaný výraz musí mať viac ako 2 znaky.
V septembri roku 1939 si len málokto dokázal predstaviť, že prišla ďalšia dlhá vojna, čo zasiahne celý svet. Niektorí dúfali, že nebude trvať ani do Vianoc. Nakoniec to bolo päť Vianoc. Druhá svetová vojna s tisíckami a jedným príbehom. Myslíte si, že už ste počuli všetky, a napriek tomu sa objavujú ďalšie, čo stoja za rozprávanie. Napríklad ako vianočný príbeh Viliama Tomana.
Všetci si vieme predstaviť, že oslavy Vianoc boli počas druhej svetovej vojny veľmi obmedzené. Nikdy by však ľudia nedopustili, aby Vianoce neboli vôbec. S podporou kráľovnej, s húževnatosťou sebe vlastnou a nehľadiac na nedostatok základných potravín, darčekov aj toho, že rodina nemôže byť celá pohromade, Briti sa Vianoc v rokoch 1939-45 nevzdali.
Konkrétne svedectvo o tom priniesol československý vojak zahraničnej armády, Vilém Toman. Jeho spomienky vyšli v roku 2015 pod názvom Na západnom fronte. My sme ich pre vás našli v archívoch Vojenského historického ústavu v Prahe a vytiahli z nich niekoľko úryvkov.
Na západnom fronte
Vilém Toman bol študentom vysokej školy, ale po 17. novembri 1939 sa dostal za hranice a 6 rokov potom strávil ako vojak v Británii. Svoje prvé Vianoce oslávil v strednom Anglicku, neďaleko Coventry, ktoré malo za sebou zdrvujúci nálet nacistickej Luftwaffe (v noci zo 14. na 15. novembra 1940).
So svojou jednotkou dostal množstvo pozvánok na oslavu vianočných sviatkov v anglických alebo škótskych rodinách. A pretože bola vidina Vianoc ďaleko od bojov lákavá, mnoho vojakov pozvanie prijalo. Hriala ich predstava rozsvietených stromčekov a silvestrovských bozkov.
Imelo a cezmína namiesto vianočného stromčeka
Samotný Toman pozvanie neprijal a zostal v službe dozorného vojaka pri Coventry. Chalani z jednotky ale vyrazili a rozprávali, že boli nakoniec z Vianoc celkom sklamaní.
Predovšetkým ich nečakal žiadny stromček. V Anglicku nie sú takmer žiadne ihličnaté lesy a zvykom býva skôr imelo alebo cezmína na lustri a nad krbom v obývacej izbe.
„Yes, we had a very nice time indeed. (Veľmi dobre sme sa pobavili, skutočne.)”
Štedrý večer v Británii neslávia, hlavný je sviatok 25. decembra, tzv. Christmas Day. V ten deň je najväčšou atrakciou obed, pri ktorom sa podáva moriak a ako dezert Christmas cake, do ktorého sa ešte za tepla vloží sixpence, tj šesťpennyová minca. Kto na ňu príde, má si zlomiť zub a náležite vykríknuť, aby potom celá rodina mohla hovoriť: „Yes, we had a very nice time indeed.“ (Veľmi dobre sme sa pobavili, skutočne).
Červené propagandistické plagáty s tudorovskou korunou a nápisom Keep Calm and Carry On (Zachovej pokoj a pokračuj) vydalo v roku 1939 britské Ministerstvo informácií ako reakciu na hrozbu vojny s Nemeckom. V tom čase nemali plagáty veľký ohlas a populárne sa stali až po roku 2000, kedy sa stali symbolom stoického postoja Britov k životu a boli nespočetnekrát parafrázované.
Deň krabíc s darčekmi a sviatkami plné nedorozumení
26. decembra nasleduje Boxing Day, čo si prekladáme niečo ako „Deň krabíc s darčekmi“. Pomenovaný je podľa toho, že služobníctvo dostáva škatuľu (box) s výslužkou od svojich pánov a na jeden deň môžu pána dokonca vymeniť. Navečer (kedy ešte nikomu nepatrí) si potom môžu aj zatancovať. Na Boxing Day sa v Anglicku tancuje všade.
Oslavy Vianoc sa však niesli aj v duchu nedorozumenia. Niektorým vojakom sa napríklad stalo, že mali večer hlad. To, keď pri jedle povedali po našom iba Thank you (ďakujem), namiesto Yes, please (áno, prosím), čo znamená, že chcete ešte pridať. A navyše sa často ukázalo to, že pozvanie na sviatky poslali predovšetkým rodiny, ktoré mali doma nevydatú a vydajachtivú dcéru vyššieho veku. Po nehe hladujúcich našincov to privádzalo do trápnych situácií.
„Odpovedz, čo chceš. Tu máš list aj so spiatočnou adresou...”
Akonáhle vojaci z rodín odišli, Angličanky písali listy a vyžadovali odpovede. V jednotke potom mnoho chlapcov prichádzalo práve za Viliamom Tomanom, aby za nich napísal list. „Čo mám písať?” pýtal sa často. „Napíš, čo chceš, tu máš od nej list aj so spiatočnou adresou.” A tak vojak Toman písal. Nejaké listy vymyslel, iné opísal jeden od druhého vrátane citových pasáží. Mal s tým veľa práce, ale ako sám spomína, získal aj nesmierne množstvo skúseností z doteraz neznámeho Anglicka a jeho ľudu.
Láska za vojnových čias
Jeden z vojakov, rotný Křivánek, slávil aj Vianoce v jednej zo škótskych rodín a dievčaťu Ruth, s ktorým sa tam zoznámil, už nechcel odpovedať. S Tomanom si mysleli, že keď prestanú písať, bude všetko vybavené. Obaja sa ale poriadne pomýlili. V jednom zo svojich listov napísala, že hneď ako bude môcť, tak príde.
Křivánek dostal strach, že sa zrazu objaví v kempe, a tak nahovoril Tomana, aby zašli do Edinburghu a rozhovorili jej to.
Ruth bolo asi 45 rokov. Bola trochu chudá, nohy tenké, palce na nohách značne vyklenuté von a vlasy prešedivené. Rotný Křivánek jej vysvetlil, že keď je teraz Sovietsky zväz vo vojne (bol napadnutý 22. júna 1941), čakajú vojaci, že budú v krátkom čase odvelení do Francúzska, ale že o tom nesmie hovoriť ani písať a že sa ozvú za niekoľko mesiacov, až to vo Francúzsku vybavia.
„The walls have ears (Múry majú uši).”
Vtedy bolo vo Veľkej Británii ohromne moderné a vlastenecké nehovoriť vôbec o vojenských záležitostiach. Vo verejných prostriedkoch a priestoroch bolo všade napísané The walls have ears (Múry majú uši). Rotný Křivánek a vojak Toman túto skutočnosť využili a nakukali Ruth, že nie je veľmi vhodné ďalej sa vypytovať. Po pohostení čajom a zákuskami sa odporučili a dodnes sú presvedčení, že im uverila každé slovo.
Ruth sa už nikdy neozvala a najskôr posielala Churchilla a Eisenhowera do horúcich pekiel, že tu inváziu stále odkladajú.
Prečítajte si ďalšie vianočné príbehy
Novinky
Malé vianočné prímerie roka 1944
Za Druhej svetovej vojny nedošlo k žiadnemu veľkému prímeriu ako na Vianoce v roku 1914, počas prvej svetovej vojny. Vtedy tisíce francúzskych, nemeckých a britských vojakov opustili svoje zákopy a st
Tvrďák mesiaca: Záchranca detí, Sir Nicholas Winton
V máji oslavujeme narodenie sira Nicholasa Wintona, ktorý zorganizoval záchrannú misiu pre stovky prevažne židovských detí. A hoci zostal jeho príbeh dlho zabudnutý, jeho odkaz teraz osvetľuje temnotu
Vyhlasujeme lavínové nebezpečenstvo
Ak ste sa v posledných dňoch vydali na výlet do vysokých hôr, napríklad do Tatier, tak vás možno prekvapilo množstvo zatvorených trás. S príchodom jari sú tu lavíny témou číslo jedna. A pre nás tiež.
Hygiena v prírode
Trocha nepohodlia stojí za každé dobrodružstvo. Na dlhšom tripe nemusíme byť práve vymydlinkovaní, ale zase treba myslieť na to, že čistota = pol zdravia. Tak si poďme povedať, ako si tú hygienu v prí