Spravodaj

32 členov Aliancie vytvára 70 % svetových armádnych výdavkov, aj keď počtom obyvateľov (977 miliónov) dosahuje iba necelých 12 % svetovej populácie. Každý členský štát je povinný dávať minimálne 2 % svojho HDP na vojenské a obranné účely, čo však mnoho krajín, vrátane SR, nedodržiava.

Členstvo poskytuje mnoho výhod, z ktorých najdôležitejšie je zahrnutá v tzv. Článku číslo päť. Piaty článok Severoatlantickej zmluvy deklaruje, že akýkoľvek útok na člena Aliancie znamená útok na všetkých členov. K aktivovaniu tohto článku zatiaľ našťastie došlo iba raz, po teroristických útokoch z 11. septembra. Výsledkom bola spoločná misia NATO v Afganistane.

Štruktúra NATO a súčasná politika

Hlavné veliteľstvo NATO sa nachádza v Bruseli. Najvyšším orgánom a zároveň politickým centrom NATO je Severoatlantická rada. Tá sa schádza raz týždenne a každý členský štát v nej má jedného zástupcu. Rade predsedá generálny tajomník NATO (v súčasnosti Nor Jens Stoltenberg), všetky rozhodnutia ale musia byť jednomyseľné. Najvyšším vojenským orgánom je Vojenský výbor, ktorý má podobnú štruktúru ako Rada. V tomto výbore pôsobil ako český zástupca armádny generál – terajší prezident Českej republiky – Petr Pavel.

Hlavným cieľom NATO je dnes udržanie mieru. Hoci sa zaujíma o celosvetové dianie, hlavnou oblasťou záujmu zostáva Európa. NATO plne podporuje Ukrajinu, napriek tomu sa však zdráha k aktívnejšiemu zapojeniu, kvôli čomu je niektorými osobnosťami obviňovaná zo strachu z Ruska. Dnešná Aliancia má tiež tendenciu opúšťať politiku „vyváženia demokracie“. V Afganistane a Líbyi totiž nasadenie síl NATO viedlo k zvrhnutiu diktatúry, nasledovali však občianske vojny a humanitárne krízy. Dnešné NATO sa teda skôr zameriava na obranu vlastných území. Často je tiež kritizované za prehliadanie správania svojich členov, príkladom za všetkých môže byť systematický útlak Kurdov zo strany Turecka. Ale aj napriek niektorým nedostatkom je Severoatlantická aliancia najlepšou zárukou zachovania mieru a slobody na Slovensku aj v Európe.