Spravodaj

Osudové vianočné stretnutie

Historický okamih nášho príbehu sa stal 20. decembra 1943 nad nemeckými Brémami. Spojenci vtedy bombardovali strategické ciele nacistického Nemecka a posádka Charlesa „Charlieho“ Browna tu na legendárnej lietajúcej pevnosti Boeing B-17 „Ye Olde Pub“ čelila vzdušnej obrane nemeckých stíhačov – medzi nimi aj Franza Stieglera.

Nemecká defenzíva bola tvrdá. Charlieho bombardér bol silne poškodený a vo vzduchu sa už držal prakticky len silou vôle. Dva motory zo štyroch boli ťažko poškodené a palubné rozvody kyslíka nefunkčné, kvôli čomu Charlie na chvíľu stratil aj vedomie. Sám mal prestrelené rameno, ďalší muži boli tiež zranení a jeden zo strelcov dokonca mŕtvy. Charlie s druhým pilotom obrátili svoj stroj na cestu do Británie, keď v tom sa tesne vedľa nich objavil Stieglerov Messerschmitt. Posádka z 379. bombardovacej skupiny doslova počítala posledné sekundy života. Namiesto paľby z guľometov sa však stalo niečo úplne neočakávané. Stiegler zasalutoval americkej posádke na pozdrav. A to vo chvíli, keď mu na dosiahnutie najvyššieho nemeckého ocenenia – Rytierskeho kríža, zostával posledný zostrel. Namiesto slávy zvolil Franz česť. Boli predsa Vianoce. 

„Keby som vystrelil, bola by to vražda.“

Svoje tajomstvo si nemecká aj spojenecká posádka uchovala dlhých 40 rokov. Až potom prezradil Franz Stiegler, prečo vtedy v roku 1943 na „Ye Olde Pub“ a v ňom aj na Charlieho Browna nezaútočil. „Tá B-17 bola najpoškodenejším lietadlom, ktoré som kedy vo vzduchu videl,“ vyhlásil Stiegler. Bolo mu hneď divné, že z bombardéra nevyšla jeho smerom ani jedna strela. Došlo mu, že zadný strelec je mŕtvy, guľomety na streleckej veži majú zvesené hlavne a zvyšok posádky je očividne zranený. V ich očiach sa zračil strach. „Keby som vystrelil, bola by to vražda.“

Stiegler sa vtedy na Vianoce najprv snažil prinútiť Browna k pristátiu. Keď to Charlie odmietol, Stiegler mu signálmi rúk a mávaním krídiel naznačoval, aby ho nasledovali a zmenili kurz do neutrálneho Švédska. Keď aj túto možnosť posádka ignorovala, Stiegler aspoň odprevadil americký bombardér nad Severné more, zasalutoval a vrátil sa na základňu, dúfajúc, že sa o tejto stretávačke vysoko na nebi nikto nedozvedel. Spojenci núdzovo pristáli v britskom Norfolku, kde Charles Brown všetko nahlásil nadriadeným. A tí mu o celom incidente zakázali ďalej hovoriť.

Inzerát: Hľadá sa záhadný záchranca

A Charlie nehovoril celých 40 rokov. Prvýkrát sa potom o tejto udalosti zmienil na zraze leteckých veteránov. Následne mu to nedalo a v roku 1987 si podal inzerát, že hľadá muža, ktorý jemu aj jeho posádke ušetril v druhej svetovej vojne život. A mal šťastie. Franz Stiegler sa medzitým zhodou okolností presťahoval do Ameriky a svojho bývalého (ne)priateľa tu kontaktoval. „Bolo to ako stretnutie s členom rodiny. Ako s bratom, ktorého som nevidel 40 rokov,“ uviedol po stretnutí Brown.